Svadba, svadobná noc...

Naša svadba

27.09.2011 19:17
   Brali sme sa po 5. rokoch "aktívneho chodenia". Mali sme malú svadbu, ale o to bola zábava odviazanejšia.    Ten osudný augustový deň bola horúčava a totálna spara /vraj nevesta rada umýva riady, keď je pekné počasie v svadobný deň :)))/. Koláče a torty sa topili od...

Svadba, svadobná noc...

Máte už aj vy tento krok za sebou? Podelíte sa s nami?

Čo s nami urobí svadba?

Čo s nami urobí svadba? K svadbe zostáva ľahostajný asi málokto. Niekto ju odsudzuje ako prežitok, tradíciu, ktorá dnes už nemá žiadny význam. To je z ekonomického i právneho hľadiska v zásade pravda. Iní, najmä niektoré ženy či dievčatá, však smerujú k svadbe celé svoje romantické snenie. Kde je pravda?

Či chceme, či nie, biológia aj spoločnosť nás predurčujú na párové spolužitie. V istom štádiu nášho života prichádzajú podnety, ktoré nás nútia opustiť individuálne postoje a začať uvažovať párovo. To znamená, prejsť zo zamilovanosti a „chodenia” s niekým k zodpovednému intímnemu párovému vzťahu.

Keď sa z „ja” stane „my
Aj napriek tomu, že tradície dnes už nemajú taký význam, odveké rituály nám pomáhajú práve v týchto prechodných obdobiach opustiť to minulé a začať nové. Takým rituálom je, samozrejme, aj svadba, keď sa z „ja” stáva „my”.
Keby to bolo také jednoduché, pravdepodobne by sa význam svadieb nezmenšoval a nepribúdalo by tých, ktorí svadbu odmietajú. Pretože však čoraz viac ľudí spolu žije bez „papiera”, je pravdepodobné, že tento rituál už skutočne nepotrebujú. Omnoho významnejšie pre nich môže byť napríklad spoločné bývanie.



Niekomu patriť
Svadba teda už zostáva skôr v symbolickej rovine. Asi tu pretrváva stále aj patriarchálny pohľad. Žena preberá mužovo priezvisko – v Slovenskej republike navyše s príponou -ová – teda že k nemu patrí, je jeho. Tento fakt môže mnohé ženy popudiť. Sú vychovávané v modernej dobe, keď feminizmus a emancipácia zrejme dosahujú vrchol, majú často vysoké vzdelanie, sú to individuality a nechcú sa vzdať svojho mena a „niekomu patriť”.

Ale mnoho žien to cíti inak a tradičné, teda patriarchálne vnímanie svadby a to, že niekomu „patria”, im vôbec neprekáža. Naopak, sú pyšné a hrdo sa k svojmu mužovi hlásia. Zakladajú novú rodinu, ktorá je ucelená, a budujú si nové tradície.

Svadba by mala znamenať vstup do trvalého zväzku. Znovu sa však musíme pozrieť súčasným okom a konštatovať, že vstup do trvalého zväzku môže byť uskutočnený úplne iným rituálom a mnoho párov už svadbu ako nejaký predel nevníma. Späť však k tej „trvalosti”.

Koniec vzrušenia?
Vstup do manželstva ako do trvalého zväzku je práve to, čo môže odradzovať. Mnoho ľudí si trvalosť spája s nudou obyčajného dňa. Každý z nás do určitej miery túži po zážitkoch, najmä po tých nevšedných.



Kúzlo života však spočíva v nachádzaní radosti a spokojnosti práve v tých obyčajných, všedných dňoch. Tešiť sa len na dovolenku je veľmi obmedzujúce. Povahová črta tzv. novelty-seeking, čiže vyhľadávanie nového, máme však každý rozvinutý inak. Tí, ktorí ho majú rozvinutý extrémne, budú trvalý vzťah udržiavať len s veľkými ťažkosťami. Tí, ktorí ho majú rozvinutý málo, budú mať prácu uľahčenú, ale zase môžu byť pre partnera „málo zábavní”.

Svadba či akýkoľvek iný rituál vstupu do trvalého partnerského vzťahu je mostík na ceste od zamilovanosti a intenzívnych individuálnych zážitkov k vytrvaniu, zodpovednosti a dlhodobému hľadaniu spoločných dojmov a skúseností. Je to vlastne umenie v hľadaní radosti bežných, všedných dní. A tých je v živote viac.

Na Babywebe tiež nájdete:
Svadba ako prežitý rituál?
Prečo sa muži nechcú ženiť?
Musí svadba nutne predstavovať koniec dobrého sexu?
Ozvláštnite si svadbu

Svadobné kytice šité na mieru

Svadobné kytice šité na mieru Čo si vybrať? Klasiku z ruží, nežnú kyticu z lúčnych kvetov alebo extravagantnú v tvare kabelky? Záleží iba na vás. A s kým ísť kyticu vyberať?

„Som konzervatívna a myslím si, že svadobnú kyticu by mal vyberať ženích, ale to sa dnes deje asi tak v jednom percente prípadov,“ vysvetľuje Kateřina Poličová, majiteľka kvetinárstva Pražská růže. Obvykle prichádza nevesta s mamou, kamarátkou alebo so svokrou, to je vraj najvražednejšia kombinácia.

Mať svoju kvetinárku
Kateřina Poličová má najradšej stálu klientelu. Zákazníkov, ktorých sprevádza pri najrôznejších životných udalostiach, pozná ich a vie, aké kvetiny vybrať. Potom je pre ňu česť a radosť uviazať svadobnú kyticu a vyzdobiť svadobnú hostinu.
A keď prídu neznámi ľudia? „Už na prvý pohľad je jasné, či pôjde o konzervatívnu nevestu alebo ženu, ktorá má jasnú vyhranenú predstavu a chce niečo extravagantné,“ usmieva sa.

Aké kytice sú v kurze?
Napriek širokej ponuke sú medzi nevestami stále najobľúbenejšie klasické biedermaierovské guľaté kytice ruží. „Výber závisí od typu nevesty, od šiat, ktoré si vybrala, a od jej odvahy,“ tvrdí kvetinárka. „Samozrejme, že sa snažím prehovárať, keď vidím, že je to úplne mimo. Veď je to moje dielo. Nie vždy sa mi však podarí zákazníka presvedčiť. Mám takú perličku – dnes, v časoch šiat z požičovne, sa mi stalo, že som v jednom mesiaci viazala päť svadobných kytíc k rovnakým šatám, a vždy to boli guľaté klasiky,“ smeje sa.

No aj klasické svadobné kytičky sa dajú ozvláštniť, aspoň čo sa týka farebnosti – širokou paletou od jemnej ružovej cez oranžovú až po červené ruže.
Obľúbené sú kaly, u mladých ľudí napríklad karafiáty, ale v svadobnej kytici sa môže objaviť v podstate čokoľvek – jabĺčka, ostružiny, kôpor, hrachor...

Druhým klasickým typom svadobnej väzby je dlhá, previsnutá kytica. Tá pristane vysokým nevestám v šatách s jednoduchou siluetou. Dnes však môžete mať kyticu uviazanú ako košík, kabelku, kornút, ozdobu na ruke, šperk na krku. Okrem jemných kvetinových ozdôb do vlasov si môžete nasadiť aj kvetinový klobúk. Skrátka môžete mať všetko, na čo si trúfate.



Baroková alebo pod šírym nebom
Záleží na tom, v akom duchu sa svadba koná. Dnes nie sú výnimkou kostýmové svadby na hradoch, barokové svadby, športové, romantické v štýle amerických filmov, na lúke pod šírym nebom, opulentné sedliacke... Keď tí ľudia tak žijú, cítia to, je to fajn. Ak je to štylizácia, pripadá mi to trochu smiešne,“ komentuje Poličová.

Detaily v hlavnej úlohe
Práve detaily sú pri príprave svadby zásadné. Coursage (ozdoba na klope ženícha) z rovnakých kvetín, ako sú v svadobnej kytici, rovnako ako kvety pre mamy či staré mamy. Tón v tóne by malo byť vyzdobené aj auto či miestnosť, kde sa hostina odohráva. Novinkou a zaujímavým doplnkom sú vankúšiky na svadobné prstene.
V Česku i na Slovensku stále udržiavame tradíciu myrty, ktorá však môže byť prizdobená ďalšími kvetinami. Tým sa dá odstupňovať dôležitosť svadobčanov pri obrade.

Prečítajte si tiež:
• Prečo si ma nechce vziať?
• Nehovoríme rovnakým jazykom alebo Svadba s cudzincom


Štyri hľadiská
Typ nevesty, jej odvaha, typ svadby a finančný rozpočet. To sú hľadiská, ktoré hrajú pri voľbe kvetinovej výzdoby veľkú úlohu. Môžete mať čokoľvek, no zvážte svoje možnosti a povahu. Potom už stačí len dva týždne pred obradom navštíviť kvetinárstvo. „Radšej pracujem s aktuálnou ponukou kvetín a s ich kvalitou v danom termíne. S nevestou preberiem všetky podrobnosti, vrátane farby laku na nechty a rúžu na pery,“ dodáva kvetinárka. „Cenu nedokážem povedať, ale len bežná guľatá kytica určite vyjde na 40 eur a k tomu pripočítame ďalšie doplnky.“

„Kvety však podľa mojho názoru trochu stratili symboliku,“ zdôrazňuje Poličová. „Muži nimi oddávna vyjadrovali úctu k žene. Keď však príde nevesta, vyberie si kvetiny, objedná ich, zaplatí a vyzdvihne si ich opäť ona, vytráca sa z toho romantický náboj, ktorý mal byť so svadbou spojený.“

Na Babywebe tiež nájdete:
Slobodná matka
Láska, deti, manželstvo
Čo za nás dokáže urobiť agentúra?

Je svadba prežitok?

Sú svadba a manželstvo dôležité, alebo je lepšie žiť len tak „na kôpke“?



Za posledných pätnásť rokov sa na Slovensku rodinné prostredie zásadne zmenilo a takisto aj vzťah k manželstvu. Ženy navyše odkladajú čas, keď sa rozhodnú pre materstvo. Zaujímavé je zistenie, že podľa prieskumov rodia vydaté ženy neskôr ako slobodné. Narastá i počet detí narodených mimo manželstva, v roku 2006 to bolo 27, 5 %.

Dvojice sa do chomúta nenáhlia a pokojne rok-dva po narodení potomka so svadbou počkajú. Súvisí to so zmenou životného štýlu, ale aj s atmosférou v spoločnosti. Na rozdiel od niektorých západoeurópskych štátov, ktoré sa stavajú k manželstvu veľmi tolerantne – najmenej si na ňom zakladajú v anglosaských, škandinávskych krajinách a Holandsku, dôraz na úplné rodiny, naopak, kladú zasa Belgicko, Nemecko a Rakúsko, my, Slováci sme zástancami tradičného usporiadania rodiny. Česko v tejto problematike stojí niekde uprostred.

Žijeme inak, než uvažujeme
Hoci pribúda ľudí, ktorým sa dieťa narodí v nemanželskom zväzku, stále si drvivá väčšina ľudí myslí, že najlepším variantom partnerského spolužitia je manželstvo. Rodina s oboma rodičmi stále predstavuje najlepšiu formu partnerského usporiadania a najlepšie prostredie na výchovu detí.

Čítajte tiež:
• Musí svadba nutne predstavovať koniec dobrého sexu?
• Prestávajú sa muži milovať?


Čo na to psychológ?
PhDr. Adam Suchý hovorí, že zvyčajným zaklínadlom všetkých, ktorí odmietajú oficiálne potvrdenie svojho spolužitia, je výrok: „Nepotrebujeme papier na lásku.“

„Podľa môjho názoru však nejde ani o papier, ani o priezvisko v občianke. Skutočné čaro svadby spočíva v rituáli, a ten, bohužiaľ, v našej spoločnosti začína bolestne chýbať. Rituálom sobáša verejne prijímame zodpovednosť za svoju voľbu, za svoje činy a za svoju budúcnosť. Vedome a dospelo privierame zadné vrátka na možný bezproblémový útek a odvážne svetu oznamujeme, že naša zodpovednosť a zrelosť sa bude týkať aj našich detí.“

A pre deti je, samozrejme, takisto výhodnejšie, keď ich rodičia nežijú „na psiu knižku“.

Na druhej strane niektorí ľudia naozaj na uzavretie sobáša nie sú vhodní, a ak sa majú nútiť do manželstva, ktoré sa o rok rozpadne, je lepšie svoje „áno“ nikdy nevysloviť. Osobne som však presvedčený, že žijeme v čase, keď ľudia za svoje vzťahy nebojujú a vzdávajú ich pri prvých väčších problémoch, často so zarážajúcou ľahkosťou. V takej situácii potom nie je a nemôže byť v nijakom prípade poriadny svadobný rituál prežitkom.“

Na Babywebe tiež nájdete:
Svadba ako prežitý rituál?
Láska, deti, manželstvo
Prečo si ma nechce vziať?

 
 
 

BONUS:

Neveru neodsudzujme, ale riešme

Nie je žiadnym tajomstvom, že mužská nevera je častejšia ako ženská. Tak trochu by som ponechal stranou to známe jednorázové zlyhanie, ten občas sa vyskytujúci mužský sexuálny odskok, ktorému Nemci tak pôvabne hovoria „skok na stranu“ - Seitensprung.

Jeden cynický neverník takýto odskok dokonca nazval „obligátnou potrebou pre oživenie všedného dňa“. Ak je takýto hriech odhalený, väčšinou to nekončí žiadnym dlhodobým konfliktom.

Odpustiť, neodpustiť, riešiť? Aký máte názor na neveru a jej riešenie vy? Na vaše názory sa tešíme na našom diskusnom fóre.



Ako riešiť neveru?
Riešením je niekedy napríklad aj niekoľkodenná tichá domácnosť alebo hádka. Žena väčšinou dbá na tri podstatné kritéria: aby sa nechytila nejaká prenosná choroba, aby nedošlo k otehotneniu a aby to nič nestálo, teda aby to nepoznal rodinný rozpočet.

Podvádzam, teda som
Samozrejme, že sa na svete vyskytujú muži, ktorí majú k nevere väčšie sklony, sú k nej už akosi povahovo predurčení. Je to predovšetkým typ muža, akéhosi notorického lovca žien. Mimomanželská sexuálna aktivita takéhoto človeka vyplýva väčšinou z akejsi silnej pudovosti a z potreby častej zmeny. Je presvedčený, že počtom svojich sexuálnych skúseností potvrdzuje svoju mužnosť.

Ďalší scenár
Niektorí psychológovia pripúšťajú, že mužskú neveru nespôsobuje len nejaký zvýšený pohlavný pud, ale uplatňuje sa tu aj tendencia získavania stále nových zážitkov. A nemusí sa prejavovať iba v sexe – rovnako ako napríklad turistovi prináša každá novo objavená cesta nové uspokojenie. Väčšinou to sú ľudia s veľkou životnou energiou, milujúci nové a nové životné scenáre.

Večný nespokojenec
Ďalšieho nebezpečného neverníka vytvorí jeho charakterová vlastnosť večného nespokojenca. Nielen v sexualite, ale aj v ostatných životných situáciach je nestály, stále hľadá niečo lepšie. S žiadnou ženou nedokáže vybudovať skutočný emocionálny vzťah, o láske spravidla len tára a v skutočnosti každá nová milenka predstavuje akýsi nový experiment.

Narcista
Úplnú pohromu pre svoje milenky predstavuje taký neverník, ktorý naviac získava potešenie z vlastného narcizmu. Chce sa len páčiť, a keď sa mu to podarí, zažíva sebauspokojenie.
Je to nevyzretá osobnosť akéhosi dona Juana. Motív tohto známeho a notorického zvodcu bol mnohonásobne zobrazený v rôznych dielach svetovej literatúry a hudby.



Miesto útechy návod
Neverou postihnutá žena nepotrebuje až tak útechu, ako skôr návod na riešenie tejto zamotanej situácie. Keď chce niekto vyliečiť napríklad kvapavku, tiež mu nepomôžu poučky, ako by sa mal človek vyhýbať promiskuite. Skôr je potrebné otvoriť učebnicu kožných a pohlavných chorôb a poučiť sa o nutnosti vhodného antibiotika.

Nezaujaté pojednanie o nevere pasuje často odborníka do role jej skoro zástancu. Možno tiež aj preto bol môj vzácny priateľ a učiteľ MUDr. Miroslav Plzák, najväčší a najznámejší „neverológ“, často v ľudovom podaní označovaný za veľakrát rozvedeného chlipníka. V skutočnosti je tento zakladateľ manželského poradenstva rozvedený iba raz a počet jeho životných nevier, ktoré s vzácnou úprimnosťou vo svojom pokročilom veku sám odhalil, neprekračuje normálny priemer.

Len táranie
Neverný muž má často snahu svoju neveru ospravedlňovať nezmyselným táraním o akejsi „osudovej láske“, ktorá ho postretla. Tvárou v tvár s týmto zásahom osudu ostal ako bleskom zasiahnutý stáť skoro na akejsi nadprirodzenej životnej križovatke. Všetky tieto vznesené úvahy nie sú ničím iným ako nezmyselným táraním, ktoré zakrýva len túžbu po vášnivom sexe.

Ako na neveru
Túto túžbu je samozrejme možné potlačiť, rovnako ako každú ľudskú túžbu. Čo si však budeme hovoriť, niekedy je to veľmi veľmi ťažké.
Kvalifikovaná rada, ako narábať s neverou, sa tak často dostáva do nezaslúženej paľby moralistov, že na odbornej úrovni nie je nevera dostatočne odsúdená. Je nutné si uvedomiť, že nevera sa musí riešiť, nie odsudzovať. Skrátka postupovať podľa zásady sine ira et studio – bez hnevu a zaujatosti.



Chorobná neschopnosť
A tu je potrebné hneď na prvom mieste učiniť zmienku o prípadoch chorobnej neschopnosti vyrovnať sa s odhalenou neverou. Tu si väčšinou človek sám nepomôže a je teda nutné odborné liečenie. Je zaujímavé, že tou chorobou trpia častejšie muži ako ženy. Aj keď žena spravidla dokáže svoju neveru lepšie maskovať a často to trvá dosť dlho, než to praskne, následky ženskej nevery na mužské zdravie bývajú ďaleko viac pustošivé. Možno to znie skoro neuveriteľne, ale žena sa dostane z nevery svojho muža oveľa skôr .

Ešte raz!
V prípade prezradenej mužskej nevery existuje samozrejme ešte posledné východisko: jednoducho ten mimomanželský vzťah ukončiť. Ono sa to ľahšie povie, ako urobí.
A tiež tá poctivá snaha „už nikdy viac!“ vezme za svoje po prijatí prvého milenkinho telefonátu alebo SMS. Zrazu vznikne stav mučivej túžby, na človeka všetko doma padá, na svoju milú myslí často aj za bezsenných nocí. Čo teda ostáva? Tak teda ešte raz a naposledy!

Ťažké odvykanie
Problémom je, že tých „naposledy“ je potom väčšinou celá rada a reťazia sa v nepretržitý sled útekov a návratov. V náručí milenky potom začnú hrýzť výčitky svedomia a hriešnikovi je ako odnaučenému fajčiarovi, ktorý si po štrnásti dňoch pracne vybudovanej nikotínovej abstinencie zase dá ten túžobne očakávaný cigaretový šluk, až sa mu z toho zatočí hlava.

Chcem manželku i milenku!
Tieto neustále narušované dobré úmysly, tieto permanentné úteky a návraty vedú potom zákonite k vnútornému konfliktu, ktorý skôr či neskôr začne prerastať do vonkajšieho konfliktu. Neverníkovi doma chýba milenka, je ako jeleň v ruji. Ale to ešte nie je všetko. V náruči milenky mu skôr či neskôr začne zase chýbať manželka.
A teraz už chudák nevie kade kam. Nie je žiadnou vzácnosťou, keď si títo páni často v poradni povzdychnú, že by bolo úplne ideálne, obe tieto ženy nasťahovať do spoločnej domácnosti. Táto túžba po bigamii ale ostane nenaplnená. Ani jedna z takto angažovaných žien totiž nebude s takým riešením súhlasiť. A samozrejme nebudú súhlasiť ani slovenské zákony, ktoré dve legálne manželky pre jedného muža jednoducho nepripúšťajú.



Návrat hrdinu
Hlavnou hnacou silou manželského konfliktu je teda neschopnosť prerušiť mimomanželský vzťah. Ak sa prerušenie vzťahu podarí, už máte skoro vyhraté. Nie je už ďaleká cesta k jeho úplnému ukončeniu. Takéto prerušenie a ukončenie si ale väčšinou môže dovoliť len neverník – profesionál.
Jeho cesta je dláždená urazenými a opustenými milenkami a on sa ako hrdina vždy bezpečne vracia do trvalého manželského prístavu. Tam na nejaký čas zakotví a skôr alebo neskôr svoju loď opäť ženie do búrky ďalšej nevery. Oproti tomu muž zodpovedný, ktorý si je vedomý svojich povinností, je zahnaný do kúta. Doma zádumčivo hľadí do prázdna a nakoniec aj tak skôr alebo neskôr príde chvíľa priznania.

Priznať sa? Zabudnite!
Ten úbohý muž sa domnieva, že sa mu tým uľaví. Ale chyba! Zatĺkanie až do krvi je síce problematické a dá to veľkú námahu, priznanie je však ešte oveľa horšie. Trápne potom pôsobia tie už hore uvedené dementné táraniny o osudovej láske.
Sexuálnu túžbu a hlad po sexuálnom vzrušení zakrývame romantickou lyrickou poéziou, biologický pohlavný pud skrývame za plentu vyššieho citového vzplanutia v domnení, že tým tá naša nevera dostáva akýsi punc ušľachtilosti.

Ukončite to!
Byť neverníkom nie je ale tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na rozdiel od nevernej ženy, ktorá majstrovsky dokáže svoju neveru maskovať, je muž spravidla nešikovným neverníkom, neohrabaným a teda tiež často prezradeným. Existuje preto veľa príručiek, ktoré nevernému mužovi radia „ako na to“. Máloktorá však poradí to najlepšie a najbezpečnejšie: neveru jednoducho ukončiť.

A aké sú tie múdre rady?
Predovšetkým sa muž nemá svojou milenkou chváliť pred kamarátmi. To je istá cesta k prezradeniu. Tiež celá komunikácia v mimomanželskom vzťahu má byť konšpiratívna, odkazy šifrované, oslovenie v písaných odkazoch neutrálne. Dôležitý je tiež výber miesta pre intímne stretnutie. Všetky lokality ako príroda, kancelária, požičaný byt alebo auto, majú samozrejme rôzny nevýhody. Nakoniec teda ako najbezpečnejšie riešenie ostáva hotel alebo penzión.

Príručky pre neverníkov tiež dôrazne varujú pred slobodnou milenkou. Tá totiž skôr alebo neskôr začne uvažovať o založení vlastného rodinného krbu a nešťastie je na svete. Slobodná žena vyžaduje od muža rovnakú pozornosť ako zákonná manželka, čo sa ťažko zvláda časovo aj ekonomicky. Oproti tomu vydatá milenka je z ekonomického hľadiska ďaleko výhodnejšia. V žiadnom prípade nemôže prísť zo stretnutia domov s drahým darčekom. Tiež ideálna frekvencia stretnutí, ktorú experti na mimomanželské vzťahy odporúčajú tak asi jedenkrát za štrnásť dní, vydatej žene väčšinou vyhovuje. Pri vydatej milenke sa však môže vyskytnúť ešte ďalšia komplikácia vzťahu – jej deti.
Len vyznávači adrenalínových športov volia návštevu v domácnosti, keď deti už spia. S pribúdajúcim vekom chodia tiež deti spať čím ďalej tým neskôr a sú viac vnímavejšie. Sú deti, ktoré sú schopné strážiť svoju matky oveľa pozornejšie ako jej vlastný manžel.

Rada na záver:
Nakoniec sa dostávame opäť k tej univerzálnej rade – ukončeniu nevery a pokornému návratu domov. O čo je toto riešenie nevery najlepšie, o to je ťažšie.
Nakoniec sa dostávame aj k tradičnému „umeniu odpúšťať“. Odpúšťanie hriechov nie je len skvelým príkladom kresťanského milosrdenstva, ale znakom všeobecného ľudstva.


Odpustiť, neodpustiť, riešiť? Aký máte názor na neveru a jej riešenie vy? Na vaše názory sa tešíme na našom diskusnom fóre.

Na Babywebe tiež nájdete:
Keď to v sexe neklape
Musí svadba nutne predstavovať koniec dobrého sexu?
O milenke vlastnej ženy

Diskusná téma: Svadba, svadobná noc...

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok