Recepty pre našich drobcov

Čo navariť, čo variť pre najmenších, dajte tipy, ako, čo, kedy,... varíte? Stíhate popri krpcoch? :)

Moje overené recepty:

Rýchla polievočka pre najmenších

Do vody vložíme očistenú nakrájanú mrkvu, zemiaky, krúpy /môžeme aj hŕstkovú takto spraviť alebo môžeme aj hrášok, prípadne priložíme nejaké mäsko - kuracie a pod. Necháme variť cca 20-30min. Keď sa uvaria, môžeme vložiť do polievky bujón, príp. dochutiť majoránkou.
Dobrú chuť :-)

Piškótovo-banánová dobrota

Potrebujeme:

Jeden balík piškót /podľa potreby/, čokoláda + maslo /napr. hera/, špajle /alebo špáratká/, jeden banán, maslo, škoricový cukor.

Príprava:

Popučený banán zmiešame s troškou masla a škoric. cukrom, zmiešame hmotu podobnú nátierke. Piškótu postavíme opakom na tanier, natrieme banánovú nátierku, položíme klasicky piškótu. Pod tieto dve piškóty dáme ako stojanček ešte jednu piškótu, aby dobrota stála. Prepichneme špáradlom a namočíme do roztopenej čokolády s maslom /herou/ s každej strany, aby sa to scelilo.

Dobrotu dáme na chvíľu do chladničky, aby stuhla.

Deťom chutí, je to rýchla príprava, veľa kusov a nestojí to tak veľa eur.

Dobrú chuť :-)

Zopár tipov a rád PRE RODIČOV a ich drobcov

/aj ja sama som sa nimi riadila, sú pravdivé/:

1/ Za dieťaťom s jedlom nebehajme

Riešite doma problémy s jedlom? Chce to trpezlivosť

Aj váš drobec si vyberá len niektoré dobroty a ostatné jedlo odmieta? Pozor na to.
„Na začiatku býva dobrý úmysel rodičov, na konci však nevhodný stravovací návyk dieťaťa, ktorý sa len veľmi ťažko odstraňuje,“ varuje MUDr. Pavel Neugebauer, praktický detský lekár.

„Nie je výnimočné, že dieťa povedzme v desiatich rokoch je iba štyri - päť druhov potravín,“ dodáva.



Kde sa stala chyba?

• Prvý konflikt sa objavuje v čase, keď matka začína svojho potomka kŕmiť príkrmami. Strava má odrazu inú konzistenciu, inú vôňu, navyše je podávaná lyžičkou alebo z fľašky. Zážitok z takého jedla je pre dieťa nový a môže teda pôsobiť nepríjemne, čomu sa dieťa podvedome bráni. Rodičia však často považujú prvotné odmietnutie nového pokrmu za trvalé a danú potravinu už dieťaťu viac nedávajú (doslova „ho nechcú nútiť“).

• Mnohí rodičia si neuvedomujú, že deti rastú nárazovo, nie plynule. Ak teda dieťa, ktoré bolo doposiaľ veľkým jedákom, odrazu prestane dojedať, nemusí to byť dôvod na paniku. Zrejme sa práve nachádza vo fáze, keď rastie pomalšie, a tak je i jeho potreba jesť o niečo menšia. Obdobie rýchlejšieho rastu bude zákonite nasledovať a chuť na jedlo sa opäť dostaví.

• Približne vo dvoch rokoch veku dieťaťa nastáva etapa známa ako obdobie vzdoru. Z dieťaťa sa stáva samostatná malá osobnosť, ktorá sa snaží využívať a uplatňovať svoju vôľu. Toto obdobie sprevádzajú početné konflikty, či už vnútorné, alebo s vonkajším svetom, najčastejšie s rodičmi. Je to nevyhnutná etapa vo vývoji dieťaťa, aj keď sa, bohužiaľ, prejavuje častým a hlasným vzdorom proti všetkému, vrátane jedla.

• Malé deti si osvojujú nové schopnosti pozorovaním a napodobňovaním svojho okolia. Preto rodičia, ktorí sa nestravujú správne, len ťažko naučia svoje deti zásadám správnej výživy.



• Mnohí rodičia sú aj príliš úzkostliví. Veľakrát príliš dbajú na to, aby dieťa nikdy nebolo hladné, aby dobre rástlo a priberalo – a zvyčajne to preženú. Neváhajú použiť akúkoľvek taktiku, aby do dieťaťa dostali nejaký pokrm. Výsledkom je potom smiešne naháňanie potomka s lyžicou polievky či knedličkou na vidličke alebo dieťa divo mykajúce hlavou v detskej stoličke. Iní rodičia varia niekoľko náhradných pokrmov alebo povzbudzujú dieťa sušienkami, bonbónmi a inými maškrtami. Výsledkom je, že dieťa je len to, čo mu obzvlášť chutí, a ostatné odstrkuje.

Ako dieťa zlomiť a urobiť z jedla pôžitok?
Čo sa týka prístupu k dieťaťu, neexistujú, bohužiaľ, žiadne univerzálne pravidlá ani rady – vždy záleží na konkrétnych okolnostiach a konkrétnom dieťati. Treba však mať na pamäti, že si treba zachovať zdravý rozum a aspoň základný zmysel pre zdravú výživu.

Ak chce dieťa čokoládu, prečo mu ju nedopriať? Rodičia by však nemali „obetovať“ hneď celú tabličku, stačí niekoľko štvorčekov. Môžu mu ponúknuť aj nejakú vhodnejšiu alternatívu maškrty, napr. sušené ovocie a pod. Drobná sladkosť dieťaťu neublíži, rodičovská autorita neutrpí a dôjde aj k čiastočnému uspokojeniu detského priania.

Pri budovaní vhodných stravovacích návykov pomáha:

• Základným predpokladom na osvojenie zdravých stravovacích návykov je bezpochyby príklad rodičov. Malé dieťa rado napodobňuje, a preto je preň najlepšie stolovať s rodičmi a dokonca jesť aj rovnaké alebo aspoň podobné jedlo. Ak totiž rodičia pripravujú pre svojho drobca jeho vlastnú „špecialitu“, dieťa sa môže domnievať, že majú niečo lepšie a prečo by teda ono malo jesť to horšie? Pri rovnako vyzerajúcom pokrme je, naopak, šanca na úspech mnohonásobne väčšia.

• Hovorí sa, že jeme aj očami. To platí i pre niektoré deti. Taký rozmixovaný „hnus“ by často dospelý nejedol a rovnaký postoj zaujíma aj časť detí. Pre týchto malých estétov je dobré skúsiť napríklad pokrm z väčších kúskov a dbať aj na farebnú kompozíciu.



• Deti vyžadujú rituály, či už ide o obľúbený hrnček, „môj“ tanierik alebo jabĺčko k desiatej. Súčasťou denných rituálov by mala byť i pravidelnosť v jedle. Okrem toho by sa rodičia mali vyhnúť častému ponúkaniu najrôznejších maškŕt medzi jedlami, to znamená, že medzi raňajkami, desiatou, obedom, olovrantom a večerou a v prípade odmietnutia jedla nechajte dieťa čakať až na ďalší pravidelný pokrm.

• Nie je dobré vyhrážať sa deťom trestami, ak niečo nezjedia. Niekedy nátlak rodičov dospeje až do takého stavu, že dieťa nie je schopné v ich prítomnosti vôbec nič zjesť, niektoré deti dokonca vracajú. Pamätajte, že jedlo má byť pre dieťa potrebou a nie zásluhou alebo milosťou preukazovanou rodičmi. Verte preto tomu, že dieťa sa do jedla nútiť nemá. Navyše – sú to práve rodičia, ktorí prehrávajú tento boj. Za jedlo by sa nemali veľmi často ani sľubovať odmeny, ale ak si dieťa praje nejakú sladkosť, môže ju dostať ako dezert (nie však ako predjedlo).

Článok vznikol na základe materiálov od MUDr. Pavla Neugebauera, praktického detského lekára.


Na Babywebe tiež nájdete:
Nemá vaše dieťa chuť na jedlo? Vieme, ako na to
Riešite doma problémy s jedlom? Chce to trpezlivosť
Dieťa sa uči samostatne jesť
Keď dieťa nechce jesť

2/ Riešite doma problémy s jedlom? Chce to trpezlivosť

Keď dieťa nechce jesť
 
Odmietanie stravy či vyberavosť v jedle je po obezite druhým najčastejším problémom, s ktorým sa stretávajú rodičia malých detí. Niekedy pomôžu jednoduché triky, inokedy je problém dlhodobejší. Vždy sa však vyplatí trpezlivosť.



Podľa odborníkov univerzálny návod, ako dieťa presvedčiť, aby jedlo, neexistuje. „Fáza vzdoru kulminuje okolo druhého roku, keď si dieťa začne uvedomovať svoju existenciu. Snaží sa presadzovať a odmietať rôzne veci, vrátane jedla. Jednoducho si vyžaduje pozornosť. Dieťa hrá. A hrá dovtedy, kým má divákov,“ vysvetlil predseda občianskeho združenia Výživa detí Pavel Neugebauer.
Napríklad drobec, ktorý chce, aby ste mu kúpili sladkosť v obchode, je schopný vyrobiť hlasnú scénu, zvíjať sa na podlahe a podobne. Ak rodičia rezignujú a dieťaťu vyhovejú, pomaly roztočia špirálu zlých návykov.

Chce to trpezlivosť a kreativitu
Problémy sa môžu začať už pri prvých príkrmoch u dojčiat od štvrtého mesiaca. „Strava nesmie byť jednostranná, treba ju striedať,“ radí lekár. „Deti sú konzervatívni jedáci, nemajú rady nové veci, a preto sa vyplatí mať trpezlivosť, novú chuť skúšať hoci aj desaťkrát,“ dodáva nutričná terapeutka Rusková.
Štúdie potvrdzujú, že „jeme aj očami“. Dieťa obľubuje farebné jedlá, lepšie je teda stravu nemixovať, ale nechať jednotlivé farebné „hromádky“. Pomôcť môže aj obľúbený hrnček, tanierik.

Zlý príklad u rodičov
Deti sa snažia napodobňovať, učia sa pozorovaním. Za nesprávne stravovacie návyky často môže aj nevhodný štýl stolovania v rodine, keď otec pri jedle číta noviny alebo matka sleduje seriál. Rodičia sú príkladom; jedlo by malo byť príjemným „obradom“, keď sedí celá rodina vrátane tých najmenších pri jednom stole.

Vŕta sa v jedle?
Keď dieťa jedlo odmieta, vyplatí sa napríklad vziať ho do kolektívu detí v rovnakom veku, kde zavládne „zákon džungle“ a dieťa sa o stravu hlási samo.
Tvrdší, ale osvedčený postup je nechať dieťa vyhladovať. Žiadne zdravé dieťa nezostane hladné dobrovoľne. Dôležitý je však dostatok tekutín.
Rodičia by rozhodne nemali pchať dieťaťu jedlo nasilu do úst či vyhrážať sa trestami. Dieťa si potom jedlo spojí s nepríjemnými pocitmi a ešte viac sa zablokuje. V prípade zanedbania výchovy k jedeniu možno s nápravou začať kedykoľvek. „Rozhodne platí pravidlo: lepšie neskoro ako nikdy,“ uvádza Neugebauer.


Na Babywebe tiež nájdete:
Výchova detí k správnej výžive
Aká má byť detská strava

3/ Keď dieťa nechce jesť

 

Aj váš malý „papkáč“ prestáva jesť? Prská na všetky strany tie najväčšie dobroty a vy ste z toho nešťastní? Pomoc je možno jednoduchšia, ako si myslíte. Stačí poznať zopár fígľov...



Ak váš drobec nechce jesť, je v prvom rade nutné zachovať pokoj a nadhľad. Treba si uvedomiť, že deti sú vo výbere jedál skôr konzervatívne, nemajú rady nové veci a kým prídu na chuť novému jedlu, potrebujú ho ochutnať až desaťkrát!

Nátlak, vyhrážky alebo dokonca fyzické násilie tiež nepomôžu, skôr naopak – dieťa si jedlo začne spájať s nepríjemnými zážitkami a situácia sa ešte zhorší. Základnou podmienkou, ak dieťa odmieta jesť, je teda TRPEZLIVOSŤ. Rodičia by sa tiež mali vyhnúť niektorým síce zažitým, ale chybným postupom.

Nie je dobré:
• nútiť dieťa zjesť všetko, čo má na tanieri
• ponúkať dieťaťu úplatky za to, že zje aspoň kúsok (po čase by sa situácia mohla otočiť: „Ja to teda zjem, ale ty mi daj...“)
• ponúkať náhradu – dieťa si zaručene vyberie to, čo mu chutí, a jedálny lístok sa časom ešte viac zúži
• dávať dieťaťu drobnosti (bonbóny, sušienky a pod.) medzi jedlami
• robiť mu prednášky so zdravotnou („keď to nebudeš jesť, ochorieš“) a sociálnou („čo by za to dali deti v Afrike“) tematikou
• skúšať „za otecka, za mamičku“

Dobré je, naopak, vziať deti na návštevu do kolektívu alebo rodiny s rovnako starými deťmi, ktoré problémy s jedlom nemajú a kde panujú vhodné stravovacie návyky a zúčastniť sa s nimi na stolovaní. Pri vyberavosti pomáhajú aj jednoduché fígle a drobné klamstvá, napríklad „to nie je ryba, to je losos“, „to nie je mäso, ale sekaná“ atď. Známym, aj keď o niečo tvrdším postupom je nechať dieťa vyhladovať. Žiadne zdravé dieťa však nebude hladné dobrovoľne a z vlastného presvedčenia, a tak by sa rodičia nemali obávať, že práve ich dieťa taký deň neprežije. Postup je veľmi jednoduchý, ale vyžaduje si od rodičov značnú dávku trpezlivosti, asertivity a dôslednosti:

• na raňajky dostane dieťa to, čo by normálne na raňajky dostalo
• dostane časový priestor – napríklad 15-20 minút, počas ktorého si môže s jedlom robiť takmer čokoľvek (ak svoju porciu nedoje, rodičia mu jedlo zoberú, ale bez zbytočných komentárov a výčitiek)
• nič ďalšie v podobe sladkých drobností nedostane ani v prípade, že by sa ich úporne dožadovalo
• ďalším jedlom bude až desiata, na ktorú nedostane zvyšok raňajok, ale to, čo by bežne na desiatu dostalo
• tak pokračuje celý deň. Ak dieťa skutočne nič nezje, bude niekoľko ďalších dní prebiehať tak, ako bolo zvyknuté, a po napríklad desiatich dňoch príde na rad opäť deň s prísnejším režimom.



Ako naučiť deti jesť
Pri jedení treba dať dieťaťu určitú mieru slobody. To, že sa s jedlom na tanieri hrá, chytá ho rukami, alebo ho rozdeľuje na kôpky, ešte nemusí znamenať, že nič nezje.
Potrebuje iba viac času na to, aby sa s pokrmom zoznámilo. Nie je nutné všetky pokusy o zaradenie niečoho nového alebo zdravého do jedálneho lístka vzdať hneď po prvom neúspechu. Prvý raz stačí len málo. Navyše, keď dieťa uvidí, že ho nikto do ničoho nenúti, nebude sa báť skúšať ďalej.

Pravidelnosť a rituály
Ak rodičia chcú, aby sa ich dieťa stravovalo zdravo, mali by sa tak stravovať aj oni a mali by mať tiež predstavu o zásadách správnej výživy detí. Okrem pravidelnosti (to znamená raňajky, desiata, obed, olovrant, večera), keď dieťa učíme jesť pomocou „stravovacích rituálov“, sú to tiež pravidlá, ktoré sa týkajú výberu a početnosti konzumácie jednotlivých potravín.

Raňajky
Raňajky sú pre organizmus veľmi dôležité, pretože mu pomáhajú naštartovať sa na celý deň. Pre deti je však veľmi dôležitá aj desiata, ktorá im dá energiu na výkon v škôlke.
Počas dopoludnia by mali deti prijať približne polovicu energie a obed túto prvú polovicu završuje. Do detského jedálneho lístka patrí aj popoludňajší olovrant, ktorý už môže byť ľahší. Večera je potom posledným jedlom dňa a jej podoba záleží na zložení celodenného stravovania.

Pečivo a jogurty
Základom jedálneho lístka detí by malo byť pečivo (pre deti staršie ako desať rokov celozrnné), 2-3-krát denne by mali deti jesť aj mliečne výrobky. Prednosť majú polotučné mliečne výrobky (jogurty do 3 % tuku, čerstvé syry a nepresolené syry s obsahom do 45 % tuku v sušine), nevhodné sú topené a veľmi slané syry (napríklad korbáčiky).

Mäso a ryby
Keďže deti potrebujú kvalitné bielkoviny, mali by jesť aj mäso, predovšetkým chudé kuracie, teľacie i bravčové a aspoň raz týždenne by sa na ich tanieri mali objaviť ryby. Tie totiž obsahujú nielen ľahko stráviteľné bielkoviny a jód (u morských rýb a plodov), ale ich tuk je bohatý na potrebné mastné kyseliny omega-3, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a vývoj detí.
Tie sú obsiahnuté aj v rastlinných olejoch a tukoch vyrobených z týchto olejov, tzv. margarínoch (napríklad Rama alebo Flora). Z celkového príjmu tukov by mali tie rastlinné tvoriť celé 2/3. Pre živočíšne tak zostáva iba 1/3 všetkých tukov, pričom však musíme počítať s tými obsiahnutými v potravinách (v mäse, mlieku, mliečnych výrobkoch, vo vajciach).
Neoddeliteľnou, ale nie príliš obľúbenou súčasťou zdravého detského jedálneho lístka sú ovocie a zelenina – deti by ich mali jesť ku každému dennému jedlu (menšiu porciu, ako sa odporúča dospelým) a strukoviny, ktoré by sa mali objaviť aspoň raz týždenne.

Sladkosti
Naopak, až priveľmi obľúbené sú u detí sladkosti. Tie nemôžeme deťom úplne odoprieť, ale nie je dobré používať ich ako „platidlo“ alebo nástroj na donútenie dieťaťa, aby niečo urobilo.
Je tiež dobré naučiť sa medzi nimi vyberať a siahnuť skôr po tých zdravších, ako sú cereálne výrobky bez polevy alebo s polevou bez trans mastných kyselín, sušené ovocie, orechy, čokolády s vysokým podielom kakaa.

Pitný režim
Zásady zdravej výživy určujú tiež pravidlá pre pitný režim. Okrem dostatku tekutín v závislosti od veku dieťaťa je nevyhnutný aj ich výber. Základom by mala byť neperlivá stolová voda, ovocné čaje, 100-percentné ovocné džúsy riedené vodou, voda so šťavou alebo ochutené, ale nepresladené vody určené priamo pre deti.

Veľkosť porcií
Ak sa rodičia trápia s veľkosťou porcie, ktorú ich dieťa je (alebo skôr neje), mali by si uvedomiť, že každé dieťa má úplne iné špecifické nároky ovplyvnené momentálnym rastom. Preto dieťa, ktoré podľa rodičov je málo, nemusí zákonite hladovať. Je veľmi pravdepodobné, že mu proste len stačí menšie množstvo jedla. Všeobecne platí, že je lepšie dávať deťom menšie porcie, nech si v prípade potreby pridajú.

Do jedálneho lístka patrí aj hlad
Je však veľmi ťažké naučiť deti veľa potravín vôbec jesť a ešte ťažšie naučiť ich jesť ich s chuťou. Ale aj v ranom veku majú deti právo na to, aby im niečo nechutilo. Ak nechce dieťa konkrétnu potravinu raz, nič to. Rozhodne sa však nevzdávajte a skúste mu ju dať ešte niekoľkokrát.

Ale pokiaľ dieťa odmieta niečo systematicky, zmierte sa s tým. Ani dospelí predsa nejedia všetko. Rodičia sa často domnievajú, že nezáleží na tom, čo do seba dieťa dostane, hlavne, že „niečo“ zje. Takže keď drobček odmieta polievku, je tu vždy sušienka, bonbónik, čokoládka, ktoré mu dajú potrebnú energiu. Ako sa má potom naučiť, že má jesť (skoro) všetko a ešte pri tom pekne stolovať? Ak dieťa odmieta napríklad iba detskú výživu a chce radšej jogurt, namiesto rožka mu chutí chlieb, doprajte mu to.
Ak nechce vôbec nič, je možné, že jednoducho nie je hladné. Neprekáža to, ale na ďalšie jedlo si počká až do obeda – aj hlad je predsa individuálna záležitosť.

Ak aj vy máte doma dieťa, ktoré nejaké potraviny alebo jedlá odmieta, môžete sa poradiť s nutričnými terapeutkami v Poradenskom centre Výživa detí buď na bezplatnej informačnej linke 800 230 000 alebo v online poradni info@vyzivadeti.cz. V prípade osobnej konzultácie môžete využiť možnosť objednať sa do poradne v Prahe. Je otvorená každý štvrtok od 14.00 do 17.00 hodiny a sídli na Klinike detského a dorastového lekárstva Všeobecnej fakultnej nemocnice, Ke Karlovu 2. Na konzultáciu sa môžu rodičia s deťmi objednávať na bezplatnej informačnej linke Poradenského centra Výživa detí 800 230 000 alebo prostredníctvom online poradne na stránkach www.vyzivadeti.cz.

Jitka Rusková, DiS.
Nutričná terapeutka, Poradenské centrum Výživa detí, Praha


Na Babywebe tiež nájdete:
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?
Kedy sa vaše dieťa naje samo
Deti priberajú, naše návyky však veľmi nemeníme!

 

Diskusná téma: Recepty pre našich drobcov

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok