Pri príležitosti dnešného Svetového dňa alergie a astmy odpovedá doc. MUDr. Martina Vašáková, Ph.D., primárka Pneumologickej kliniky Fakultnej Thomayerovej nemocnice s poliklinikou:

1. Je astma (alergia) dedičná?
Náchylnosť k alergickým ochoreniam je naozaj čiastočne geneticky viazaná, čiže dedičná. K vývoju ochorenia u jedinca prispievajú nemalou mierou aj vplyvy prostredia, ako je styk s alergénmi, infekcia, ktoré podnecujú „alergický“ typ imunitnej odpovede, pasívne a aktívne fajčenie, stres.

2. Ako sa astma prejavuje?
Astma sa typicky prejavuje záchvatmi pokojovej dušnosti väčšinou spojenými s piskotom, ktorý môžeme počuť. Príčinou problémov a zvukových fenoménov je zúženie priedušiek, ktoré je spôsobené stiahnutím ich hladkých svalov a opuchom sliznice. Záchvat môže byť spustený rôznymi podnetmi, ako sú alergény, infekcia, chlad, stres, niektoré lieky. Niekedy sú prejavy astmy menej typické, napríklad len suchý kašeľ alebo dušnosť.

3. Ako sa lieči a dá sa vyliečiť?
Medzi základné princípy liečby astmy patrí liečba neinfekčného „alergického“ zápalu dýchacích ciest, ktorý je podkladom astmy a potom liečba symptómov, čiže bezprostredná liečba akútnych príznakov (záchvaty dušnosti). Medzi základné protizápalové lieky pri astme patria inhalačné kortikoidy, menej často je nutné použiť celkovo pôsobiace kortikoidy, či inú protizápalovú liečbu (antileukotriény, liečbu protilátkami proti alergickým protilátkam). K úľave akútnych príznakov sú používané tzv. beta-mimetiká, ktoré akútne a krátkodobo priedušky rozťahujú. Dlhodobo pôsobiace beta-mimetiká niekedy používame v kombinácii s inhalačnými kortikoidmi k dosiahnutiu lepšej dlhodobej kontroly astmy.

4. Ako sa prejavuje alergia najčastejšie?
Najčastejšími prejavmi alergie je alergická nádcha, ktorá je obvykle spôsobená peľom. Menej často ide o kožné prejavy alergií, astma a tzv. potravinové alergie. Zriedka sa stretneme s celkovou vážnou reakciou na alergén, tzv. anafylaktickým šokom, ktorý je asi najčastejší pri hmyzom jede a niektorých potravinách (orechy, morské plody).

5. Je možné získať alergiu aj v dospelosti? Čím je to spôsobené?
Áno, alergiu je možné získať v akomkoľvek veku. Je to dané rovnakým mechanizmom ako u mladších jedincov, genetickou dispozíciou a pôsobením vonkajších faktorov – alergény a infekcie.

6. Na čo bývajú ľudia najčastejšie alergickí?
Mnoho ľudí má sezónnu peľovú alergiu s alergiou na peľ stromov alebo tráv, ďalšou častou alergiou je celoročná alergia s precitlivenosťou na všadeprítomné roztoče, či na srsť a telesné tekutiny domácich miláčikov. Menej časté sú potravinové alergie a kontaktné kožné alergie.



7. Kto je astmou/alergiou viac ohrozený? Deti? Muži? Ženy?
Alergia je častejšia u detí ako u dospelých. Podľa dotazníkov má príznaky alergie podstatne viac jedincov ako sa hlási lekárovi. Podľa periodicky opakovaného šetrenia prevalencie alergií vzrástol počet alergických detí medzi rokmi 1996 a 2006 zo 17% v roku 1996 na 32% v roku 2006. Najčastejším ochorením je alergická nádcha peľová a atopický ekzém; obe tieto alergie tvoria viac ako polovicu všetkých diagnostikovaných alergických ochorení. V roku 2006 bola lekárom diagnostikovaná astma u 8% detí, čo predstavuje nárast o polovicu v porovnaní s rokom 1996. U detí je o niečo častejší výskyt astmy u chlapcov, inak závislosť alergických chorôb od pohlavia nie je jednoznačne dokázaná.

8. Existuje profesia, ktorá je riziková, tzn., či sa dá v rámci nejakej pracovnej činnosti astmou ochorieť, či alergiu získať?
Všetky profesie, kde človek prichádza do styku s látkami, ktoré sú potenciálnymi alergénmi, sú rizikové pre rozvoj alergie u geneticky disponovaného jedinca. Časté sú profesionálne alergie u pracovníkov v poľnohospodárstve, u mlynárov, pekárov, či vo výrobe a spracovaní ostatných poľnohospodárskych produktov. Alergii sa ale nemusia vyhnúť ani pracovníci v strojárenstve, kde môže vzniknúť kožná alergia na kovy, či emulzie, ďalej potom v textilnom priemysle, kedy alergiu môžu vyvolať vlákna alebo farbivá.

9. Dá sa astme či alergii predchádzať? Je možné v ľahších prípadoch použiť nejakú domácu liečbu alebo patrí astma/alergia vždy do rúk lekára?
Neovplyvníme genetickú dispozíciu k alergii, manifestáciu môžeme ovplyvniť tým, že znížime expozíciu alergénom. V prípade peľov je to veľmi náročné, môžeme po expozícii peľ z tváre či vlasov zmyť, či v období kvitnutia stromov a tráv nevetrať, ak je sucho a vo vzduchu je vysoká koncentrácia peľu. Koncentráciu domácich alergénov (roztočov) môžeme znižovať častým utieraním povrchov, častým praním posteľnej bielizne a znížením teploty v spálni, odstránením látkových a čalúnených povrchov a kobercov. V prípade alergie na domácich miláčikov je potom samozrejme najlepšie zviera z domova odstrániť. Samozrejme platí, že by ľudia nemali fajčiť, pretože fajčenie môže ovplyvňovať nielen dispozíciu k alergiám, ale aj priebeh hlavne astmy.
Samotná diagnóza alergie a nastavenie liečby by mali byť v rukách odborníka. Astmu by si pacient vôbec sám diagnostikovať ani liečiť nemal.

10. Dá sa povedať, že astma môže byť v niektorých prípadoch dokonca smrteľná?
V súčasnej dobe, kedy sa dajú aj ťažké formy astmy úspešne liečiť, je úmrtnosť na astmu minimálna. Bohužiaľ ale aj dnes dochádza k úmrtiu na ťažkú astmu. Väčšinou však ide o podcenenie stavu či o zanedbanie liečby zo strany pacienta alebo o zle nastavenú liečbu lekárom.


Na Babywebe tiež nájdete:
Tehotenstvo s astmou
Ako porozumieť alergii?
Zatočte s alergiou!