Nemôžete otehotnieť? Nevzdávajte to!
„Sú prípady, kedy žena otehotnie napríklad až po jedenástom IVF. Je to hlavne v jej sile, v rozhodnutí a v pocite, že to jednoducho zvládne,“ zdôrazňuje MUDr. Jitka Řezáčová, vedúca centra IVF v Ústave pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe – Podolí.Snažíte sa, ale napriek tomu vytúžené dieťa ešte stále nie je na ceste? Diskutujte v našej diskusii s ďalšími ženami, ktoré majú rovnaký problém. Ak ste takýto problém prekonali, poraďte ostatným, čo vám pomohlo. Možno práve vaša rada, niekomu prinesie šťastie.
Keď sa pár pokúša o bábätko, po akej dobe by mal byť znepokojený, že sa nedarí?
Po roku. Ak má pravidelný pohlavný styk, teda dvakrát, trikrát do týždňa bez použitia ochrany.
V tejto prvej chvíli im môže pomôcť každý obvodný gynekológ?
Ak chcú navštíviť odborníka na liečbu porúch neplodnosti, môžu prísť rovno, bez akéhokoľvek odporučenia. Všetky potrebné vyšetrenia urobia na mieste.
Podľa čoho sa v dnešnej pestrej ponuke týchto zariadení môžu pacienti orientovať?
Neexistuje tu žiadne odporučenie. V republike je asi 29 centier, z toho je 5 štátnych. Rozhodnutie závisí úplne na pacientoch.
Píšu nám ženy, ktoré po druhej neúspešnej asistovanej reprodukcii uvažujú o zmene zariadenia. Považujete to za správne?
Je to typické, že sa pacientky po prvom nevydarenom IVF snažia nájsť iné pracovisko. Nie je to však úplne správne, pretože ich vždy čaká to isté: kompletné vyšetrenie, pohovor, anamnéza. A lekár, ktorý ich vidí prvýkrát, robí to isté, čo už predchádzajúci urobil. Ten už má určitý obrázok, prečo napríklad nedošlo k úspešnému otehotneniu a môže sa určitých chýb vyvarovať.
A keďže nie je obvyklé, aby si lekári z iných centier vymieňali svoje poznatky, je tu veľké riziko, že ďalší lekár urobí rovnakú chybu, než dôjde k rovnakému záveru, k akému došiel už ten predchádzajúci.
Čo odporúčate?
Aby boli partneri trpezliví a ostali v jednom centre, pretože každá liečba, aj negatívna, prináša nejaký výsledok a môže lekárovi pomôcť, aby následná starostlivosť bola konečne úspešná.
Migrácia, najmä u partnerov, ktorí majú problémy s poruchou plodnosti, je veľmi nešťastná.
Najčastejšie počúvame: sme v poriadku, ale nejde to. Čo sa dá v takej situácii robiť?
Asi v 5% prípadov príčinu neplodnosti nezistíme. Tú potom riešime napríklad práve asistovanou reprodukciou.
Môže mať vplyv na zníženie plodnosti dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie, ktorá veľakrát oslabí prejavy samotnej menštruácie?
Nemyslím. Na druhej strane môže používanie hormonálnej antikoncepcie zakrývať určité hormonálne poruchy, ktoré už mala žena pred jej užívaním, a ktoré môžu zapríčiniť, že neotehotnela.
Napríklad zvýšenú produkciu hormónu prolaktín (hyperprolaktinémiu). Hladina tohto hormónu sa v krvi ženy v priebehu tehotenstva a pri dojčení fyziologicky zvyšuje. Za vyššiu hladinu prolaktínu v krvi však môže tiež adenóm, čo je malý nezhubný nádor predného laloka podmozgovej žľazy, alebo aj nadmerný stres pacientky. Pri hyperprolaktinémii nedochádza u ženy k ovulácii a tento stav môže byť po dlhšej dobe dokonca aj nevratný.
Niekedy musí byť dosť komplikované nájsť skutočnú príčinu neplodnosti.
Na tomto mieste je dôležité komplexnosť starostlivosti. Lekár, ktorý poruchu neplodnosti lieči, musí zároveň spolupracovať s mnoho ďalšími odborníkmi, vrátane psychológa. Potom sa môže vytvoriť správna diagnóza.
Nie je návšteva psychológa pre pár tou najťažšou?
Väčšinou áno, ale návšteva psychológa veľmi uľahčí spoluprácu medzi mnou, ako odborníkom na poruchy neplodnosti, a partnerským párom.
Dosť často majú partneri jasnú predstavu, ako by mal ich život vyzerať, kde majú aj presne zaškatuľkované, že teraz budú mať dieťa. A v okamihu, kedy táto istota, akýsi ďalší kamienok v mozaike ich života, ktorý majú pevne v rukách, je otrasená, nastáva veľký problém. Vzniká psychická nadstavba, hlavne u žien, u ktorých vyvoláva pocit zlyhania, na ktoré nie sú pripravené.
A odborník – gynekológ, nemá nikdy toľko času, aby sa k tomu problému vôbec mohol dostať.
Ženy si to nepriznajú?
Väčšina mojich pacientiek má predstavu, že žiadny psychický blok u nich nie je, že existuje nejaký problém, ktorý sa musí odstrániť, a to pokiaľ možno jednoducho. A keď nie jednoducho, tak asistovanou reprodukciou. Ale ani to sa nemusí podariť, práve pre tento psychický blok, ktorý si vôbec nepripúšťajú.
A ich partneri?
Veľmi rada pracujem s celým párom, pretože práve muži sú určitým katalyzátorom. Sú trpezlivejší, lepšie sa s nimi komunikuje, netlačia na pílu a snažia sa dodržiavať moje odporúčania.
V rámci urýchlenia sa však proces „liečby“ dnes veľmi skracuje. Namiesto komplikovane stanovenej diagnózy – čo najskôr umelé oplodnenie.
Asistovaná reprodukcia je vlastne veľmi jednoduchá. Určite jednoduchšia, ako dlho premýšľať, ako liečiť konzervatívne. Šanca na počatie je pri IVF v súčasnosti 30 – 40 %.
Ja však preferujem konzervatívnu liečbu, pretože asistovanú reprodukciu vidím ako vrchol kopca, nad ktorým už toho veľa nie je. Snažím sa preto najskôr nájsť príčinu a ak je možné, tak ju odstrániť.
Je to rovnaké „zjednodušenie“ ako cisársky rez. Žena vie, kedy porodí, nemusí sa báť pôrodných bolestí.
To je tiež veľký omyl. Samozrejme, sú dôvody, kedy je cisársky rez nevyhnutný. Na druhej strane prináša ako každá operácia riziká, ktoré začínajú anestéziou a končia celoživotnými problémami so zrastami.
Čo považujete u umelého oplodnenia za najväčšie riziko?
Najrizikovejšie sú dve veci – mnohopočetné tehotenstvo a ovariálny hyperstimulačný syndróm. Tým, že dnes už zavádzame do maternice maximálne dve embryá, znižujeme prvé riziko mnohopočetného tehotenstva na dvojpočetné, ale aj dvojpočetné tehotenstvo je rizikové, pretože môže končiť potratom, predčasným pôrodom a vo väčšine cisárskym rezom.
Riziko hyperstimulačného syndrómu spôsobujeme tým, že podávame žene hormonálnu liečbu, aby sme vyvolali rast a dozrievanie väčšieho počtu folikúl na vaječníkoch. Každá žena na hormonálnu liečbu však reaguje ináč.
Niektorá dokonca tak, že jej vyrastie napríklad 40 folikúl a viac. Po podaní choriového gonadotropínu, ktorý vyvolá ovuláciu, potom môže dôjsť k poruche priepustnosti ciev. Dochádza k úniku séra do brušnej dutiny a tým, že sa zahusťuje krv, zaťažuje sa funkcia pečene, ľadvín a zahustená krv môže viesť aj k tromboemboliám. Samozrejme sa týmto komplikáciám snažíme predchádzať.
Čo by ste odkázali žene, ktorá nemôže otehotnieť?
Aby to nevzdávala. Musí bojovať a musí sa snažiť. Sú prípady, kedy žena otehotnie napríklad po jedenástom IVF. Je to hlavne v jej sile, v rozhodnutí a v pocite, že to jednoducho zvládne.
A potom tiež, aby verila odborníkom, ktorí jej pomáhajú, a aby sa snažila preniesť časť svojich problémov na nich. Spolupráca a dôvera medzi lekárom a partnerským párom je veľmi dôležitá.
Recept na počatie? Optimizmus
Radí vedúci centra umelého oplodnenia:„To, čo robíme, je vlastne úplne neprirodzené. Zasahujeme do základnej fyziológie ľudskej reprodukcie. Nútime vaječníky, aby v nich dozrel väčší počet vajíčok, riskujeme viacpočetné tehotenstvo, lebo zavádzame dve embryá,“ priznáva MUDr. Jitka Řezáčová, vedúca IVF ÚPMD Podolí.
Necítite sa tak trochu matkou detí, ktorých zrodenie ste sprostredkovali?
Ako ich matka sa necítim, ale je pravda, že svojou prácou žijem, riešim problémy svojich pacientov a nosím si ich domov. Niektoré prípady vyžadujú dlhé premýšľanie... Rodičia za nami s deťmi chodia, mám z nich veľkú radosť, bývajú také pekné, vitálne.
Veľmi dôležitá je tu však pokora. To, čo robíme, je vlastne úplne neprirodzené. Zasahujeme do základnej fyziológie ľudskej reprodukcie. Nútime vaječníky, aby v nich dozrel väčší počet vajíčok, riskujeme viacpočetné tehotenstvo, lebo zavádzame dve embryá do maternice, aby sme zvýšili šancu ženy na počatie. To nie je prirodzené.
V každom prípade vlastne do veľkej miery ovplyvňujete budúce generácie.
Do istej miery áno. Mnoho párov by dnes bez lekárskej pomoci mať vlastné deti nemohlo. Týka sa to zvlášť prípadov, keď je problém na strane muža. Muži často mávajú poškodený vývoj spermií. V súčasnosti dokážeme spermie získať zo semenníkov a nadsemenníkov a potom jednotlivú spermiu vložíme do vajíčka ženy (nazýva sa to introcytoplazmatická injekcia spermie, ICSI). Tak môžu mať geneticky vlastné dieťa muži, ktorí by inak boli neplodní. Zatiaľ sa však nevie, či bude táto populácia sama plodná, lebo najstaršie dieťa, ktoré sa narodilo po ICSI, má iba trinásť rokov.
Čo je pri liečbe neplodnosti najväčší problém?
Ženská psychika. Niektoré pacientky sú na začiatku vydesené a neisté. Rolu tu hrá prvý dojem a schopnosť lekára ženu presvedčiť, že jej môže pomôcť, a upokojiť ju. Z našej strany to vyžaduje skúsenosť, empatiu a schopnosť nechať rodičov vyrozprávať sa. Naopak, aj my kladieme otázky, často veľmi intímneho rázu. Dôvera je preto kľúčová.
Takže ste tak trochu aj psychológom.
Je to skôr skúsenosť, dať žene priestor vyrozprávať sa. Naša istota sa prenáša aj na pacientku. To je niekedy náročná úloha pre niektorých mladých premýšľavých kolegov, lebo v hlave sa im preháňajú myšlienky, kde môže byť zakopaný pes, a svoje obavy dávajú najavo, čo je chyba. Závery možno robiť až po dôkladnom vyšetrení. Ideálne je, aby bol v každom centre reprodukčnej medicíny psychológ, ktorý by pár vypočul a mal by viac času, viac by všetko s partnermi rozobrali. Máme kontakty na psychológov, takže môžeme odporučiť konkrétnych špecialistov. Ideálom je aj individuálna starostlivosť po celé obdobie liečby, organizačne je to však veľmi náročné, lekári sa počas mesiacov, keď liečba prebieha, striedajú.
Existuje u nás možnosť dať geneticky vlastné dieťa vynosiť v maternici náhradnej matky?
Náhradnú matku, ktorá by bola riešením situácie, keď žene od narodenia chýba maternica alebo je chorá a tehotenstvo by predstavovalo ohrozenie jej života, slovenská legislatíva, bohužiaľ, neumožňuje.
A čo v opačnom prípade, keď sú nefunkčné vaječníky, ale maternicu má žena zdravú?
Neschopnosť mať geneticky vlastné dieťa vzniká u ženy, ktorej nefungujú vaječníky. Hovoríme o ovariálnom zlyhaní. Tu vstupuje do hry darkyňa vajíčka. Darkyňou môže byť zdravá žena mladšia ako 35 rokov, ktorá podstúpila všetky potrebné genetické vyšetrenia, vyšetrenia na sexuálne prenosné choroby a ideálne je, ak už má vlastné deti. Podstúpi hormonálnu prípravu, odoberieme jej vajíčka, ktoré oplodníme spermiami partnera príjemkyne. Embryá potom zavedieme do maternice príjemkyne. Tomu predchádza hormonálna príprava maternicovej sliznice na uhniezdenie embrya (estrogénovo-gestagénna liečba).
Nereagujú niekedy rodičia na úspešné počatie, paradoxne, negatívne?
Po dlhom súžití bez detí je reakcia mužov na tehotenstvo dvojaká. Sú buď veľmi šťastní, ženu podporujú a ako rodina sú stmelení. Alebo nastane „problém votrelca“. Aj keď si dieťa priali, zrazu je to šok, vzťah sa rozpadne. K tomu niekedy dôjde už predtým, než žena otehotnie, prevládne sebectvo, neochota vzdať sa zabehaného, nenarušovaného vzťahu. Stáva sa tak ako pri spontánnom počatí, tak aj po asistovanej reprodukcii. Najväčšou záťažovou skúškou pre vzťah rodičov je dieťa s vrodenou chybou. Výnimočne sa stáva, že partneri sa po úspešnom oplodnení rozídu a žena žiada o prerušenie tehotenstva.
Ktorá skupina žien je podľa vás „ohrozeným druhom“?
Aj vrcholová manažérka, úspešná, výkonná, vyťažená alebo bohatá žena má v podvedomí túžbu po dieťati, ktorá sa skôr alebo neskôr (to častejšie) prejaví. Tieto ženy sú zvyknuté na harmonogram, majú všetko zoradené, v určitej chvíli sa rozhodnú „teraz dieťa“ a ono to len tak nejde. Nie sú na to zvyknuté, navyše na ne tlačí čas a psychika. Okrem toho vedia, že nemôžu (alebo nechcú) poľaviť v práci. Už vo dverách hovoria „vy mi aj tak nepomôžete, lebo ja viem, že to nepôjde“. Tam väčšinou tuším, ako sa bude náš pohovor vyvíjať. Keď žene poviem, aby prišla vtedy a vtedy, odpovie „ja nemôžem, mám schôdzku, akciu...“ Notes má plný...
Čítajte tiež:
• Darcovstvo vajíčok
• Prečo nám spermie ubúdajú?
... ale chce dieťa
Ale chce dieťa. Potom si začne vyškrtávať, čo nie je úplne nutné. Snažíme sa jej vyjsť v ústrety, ale, samozrejme, to záleží aj na jej hormonálnom cykle. My môžeme pomáhať, ale ona musí aj rešpektovať svoje telo, dať sa vyšetriť, upraviť svoj režim a tak ďalej.
Súhlasíte s názorom, že keď sa ľudia prestanú o dieťa usilovať, potom sa to náhle podarí?
Určite. Dobré slovo nie je pre liečenie psychiky neplodných žien všemocné. Keď má žena v rodine nejaký iný, väčší problém (šok, úmrtie a pod.), problém „dieťa“ sa odblokuje. Rovnako sa stáva, že po tom, čo si dieťa adoptujú, žena nečakane otehotnie. Alebo keď prvé dieťa počala pomocou asistovanej reprodukcie, môže druhé dieťa počať úplne normálne, prirodzenou cestou.
Možno keď spolu dvaja ľudia sexuálne žijú celé roky a stále sa to nedarí, je v ženinom podvedomí alebo už dokonca na hormonálnej úrovni informácia: „s týmto partnerom to už asi nepôjde“ a podvedome sa zablokuje...
Možno áno, z nášho hľadiska je to však prejav intimity. Žena môže vytvárať protilátky proti spermiám vlastného partnera, čo sa ťažko lieči. Ideálne je mať nejaký čas pohlavný styk len s kondómom. Potom príde na rad liečba.
Stále si hovorím, či predsa len nie ste tak trochu matkou tých detí... Čo vás priviedlo k tomuto povolaniu?
Nastúpila som do odboru gynekológie-pôrodníctva, lebo som si myslela, že ja osobne budem mať s počatím problém. Hovorila som si „nikto mi nepomôže, musím si pomôcť sama“. Potom bolo pri vyšetrovaní plodnosti párov zaujímavé sledovať mužské spermiogramy – zistila som, že príčina neplodnosti je často na mužskej strane, a to pre mňa bola nová výzva. Absolvovala som preto atestáciu zo sexuológie.
Na vašom mieste, keby som potom videla tie deti, mädlila by som si ruky a hovorila si „moja práca“ – „moje dieťa“ – „vybrala som spermiu...“
Spermiu vyberá embryológ...
Tak dokonca vaše spoločné dieťa…
Tá satisfakcia, ktorú potom vidieť, je veľmi silný hnací motor. Na porovnanie – vezmite si napríklad internistu: robí náročnú prácu, lieči ľudí desiatky rokov... v porovnaní s ním ja efekt liečby skutočne vidím.
Je to veľmi tvorivá práca. Taká hra na bohov...
Hra na bohov – to nie, v tom to určite nie je... Som veľmi pokorná. Niekedy je to psychická záťaž, keď si hovoríte, či ešte máme pomôcť, alebo príroda tomu počatiu múdro bráni... Na bohov sa určite nikto z nás nehrá. Lekár by mal zostať lekárom a nemal by prekračovať určité medza. Liečiť áno, keď je problém, ale nehrať sa na boha, to už je o niečom inom.
Nemyslela som to tak doslova. Je iste ohromujúce byť tak blízko mystériu počatia.
Áno. Napriek tomu som len lekár a neplodnosť je choroba. Tú sa snažíme odstrániť, vyriešiť. Neliečiteľnou neplodnosťou trpí len malé percento ľudí. Je to väčšinou vrodený problém.
Čo odporúčate pre bezproblémové počatie?
Ideálne pre počatie je, keď má žena normálnu hmotnosť, nie je príliš štíhla alebo silná, má normálnu životosprávu, nie je vrcholová športovkyňa, nemá stres, má partnera, s ktorým chce mať dieťa, a je pozitívne naladená, nemôže sa dopredu báť, že to nedopadne dobre. To všetko zvyšuje šancu na normálne počatie. Zdravé optimistky preplávajú životom oveľa ľahšie. Na všetkom vedia nájsť niečo pozitívne, a to ich ženie ďalej. Dôležité je tiež vedieť vypnúť, odstrihnúť sa od pracovných starostí, dopriať si dôkladný odpočinok, hlavne ak vaša práca nie je zároveň vaším koníčkom.
Keď chcete mať dieťa, verte, že všetko dobre dopadne. Keď sa to dlhšie nedarí, upadá väčšina partnerov do letargie, bezradnosti.
Pre dieťa je kľúčová citová väzba, ktorá sa začína už na počiatku tehotenstva a dieťa ju cíti aj na hormonálnej úrovni. Odohráva sa aj u ženy, ktorá nosí geneticky celkom cudzie dieťa… Toto priľnutie a neskôr dojčenie je veľmi dôležité.
(Prvným dieťaťom zo skúmavky je Luisa Brownová, ktorá má 30 rokov a má už vlastné dieťa.)
Plodnosť v závislosti od veku
Vo vyššom veku je väčšie riziko vzniku endometriózy, myómov, poškodenia vajcovodov vplyvom infekcie, predlžuje sa obdobie, počas ktorého je žena vystavená škodlivým vplyvom prostredia. Všetky tieto faktory môžu ovplyvniť jej reprodukčné schopnosti. Nemenej dôležité je i to, že s rastúcim vekom klesá frekvencia pohlavných stykov.
Ženská plodnosť
Ženskú plodnosť ovplyvňuje kvalita a množstvo vajíčok. Kvalita vajíčok a funkcií vaječníkov klesá s vekom, zároveň prudko klesá počet folikulov. Dokázalo sa, že ženy, ktoré menštruujú pravidelne, majú desaťkrát viac folikulov než ženy, ktoré majú menzes nepravidelne.
Ženská plodnosť sa výrazne znižuje v priebehu desiatich rokov, ktoré predchádzajú menopauze. Hoci žena môže v štyridsiatich rokoch pravidelne menštruovať, má výrazne nižšiu schopnosť otehotnieť. Na zahniezdenie oplodneného vajíčka a udržanie tehotenstva je dôležitá správna reakcia maternice na hormonálnu stimuláciu. Tá môže byť u starších žien znížená. Tento nedostatok sa dá vyriešiť podávaním hormónu progesterónu.
Vyšší vek žien
U starších žien je väčšie riziko spontánneho potratu. Podiel spontánnych potratov stúpa z 10 % okolo 30. roku na 34 % po 40. roku. Rastie pravdepodobnosť, že vznikne plod s chromozomálnou odchýlkou.
U žien vo veku 30 – 35 rokov je o 5 % väčšia pravdepodobnosť, že privedú na svet postihnuté dieťa, než u ženy vo veku 24 – 29 rokov. Vo vekovej skupine 36 – 39 rokov je toto riziko už 10 %. Staršie ženy mávajú aj častejšie dvojvaječné dvojčatá. Súvisí to s faktom, že majú väčší počet rastúcich folikulov, ktoré sa snažia nahrádzať vyčerpávajúce funkcie vaječníkov. Okrem stavu vajíčok je plodnosť negatívne ovplyvnená vyšším počtom ochorení súvisiacich s vekom, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia štítnej žľazy, zápaly, málokrvnosť. V tehotenstve vo vyššom veku sa častejšie vyskytujú komplikácie, ako je preeklampsia, gestačný diabetes mellitus, zápal žíl a krvné zrazeniny. Týmito komplikáciami môže byť pri pôrode ohrozená na živote tak žena, ako i plod.
Mužská plodnosť
Rovnako mužská plodnosť s vekom klesá. Zatiaľ sa však neobjasnilo, do akej miery má vek vplyv na plodnosť u mužov. Pokročilý vek otca (všeobecne sa považuje za rizikovejšiu skupinu vek nad 45 rokov) je spojený hlavne s genetickými odchýlkami, napríklad achondropláziou (trpasličí vzrast), polypózou čriev, Marfanovým syndrómom (prejavuje sa vysokým vzrastom a srdcovými chybami), Apertovým syndrómom (kostná porucha najmä lebky a končatín), retinitis pigmentosa a osteogenesis imperfekta (porucha tvorby kolagénu prejavujúca sa zvýšenou lámavosťou kostí).
Niektoré štúdie preukázali, že aj nízky vek otca je spojený s vrodenými vývojovými chybami, ako je Downov syndróm, srdcové chyby, chyby vonkajších mužských genitálií a nervovej trubice, rázštepy pery, nevyvinutie obličiek a niektoré nádorové ochorenia. Dôvod zatiaľ zistený nebol, ale svoju úlohu hrajú škodlivé vplyvy prostredia.
Pokročilý vek otca je spojený so schizofréniou u potomkov. Každých desať rokov veku otca znásobuje riziko schizofrénie 1,4-krát. Vzhľadom na to, že tieto genetické odchýlky nie sú odhalené pri amniocentéze a následnom genetickom vyšetrení plodu, mali by mať rodičia na pamäti nielen zvýšené riziko vrodených vývojových chýb, ale i fakt, že nemusia byť vždy odhalené.
Reč čísel
Dvadsaťročná žena pri pohlavnom styku má 2 – 3 týždne 25 % šancu na otehotnenie v jednom menštruačnom cykle, u ženy medzi 25 – 35 rokmi táto pravdepodobnosť klesá na 16 % a po 40. roku už len na 5 %. Z toho vyplýva, že odkladanie tehotenstva do vyššieho veku výrazne zhoršuje šancu na otehotnenie.
Veľkou nádejou pre neplodné páry sú centrá asistovanej reprodukcie, ktoré môžu pomôcť zvýšiť šance na počatie stimuláciou vaječníkov až po darovanie vajíčok či ich častí. Významnú úlohu hrá prevencia vzniku ochorení, ktoré majú vplyv na plodnosť. Prevencia spočíva v zdravom spôsobe života, včasnom odhalení a riešení týchto ochorení.
Tehotenstvo vo vyššom veku
Kedy ste mali vy prvé dieťa? Plánovali ste ho? Ako ste zistili, že už je ten správny čas? Diskutujte na našom fóre.
Je pekné plánovať si život, partnerstvo, kariéru, materstvo. Tehotenstvo však nie je vec, ktorá sa dá presne a isto plánovať. Najmä u žien vo vyššom veku.
Čo je však vyšší vek ženy ?
Po 35-tke sa postupne znižuje funkcia vaječníkov a prirodzená plodnosť u ženy klesá. Samozrejme, žena po 35-tke nie je vo vyššom veku, ale ideálna plodnosť je vo veku do 25 rokov.
Muži majú výhodu v tom, že sa im neustále dotvárajú nové spermie.
U ženy sú vajíčka uložené vo vaječníkoch od narodenia a s vekom ženy stúpa aj vek vajíčok a riziko najmä genetických ochorení. Takže vekom prirodzene plodnosť klesá a v 40. rokoch je výrazne nižšia ako v 20-tke.
Rizík je viac
Pokles plodnosti nie je jediným rizikom tehotenstva vo vyššom veku. Prirodzená poddajnosť tkaniva klesá, rozťažnosť tkaniva pri pôrode nemusí byť dostatočná a tehotenstvo sa môže častejšie končiť cisárskym rezom.
U žien sa viac vyskytujú aj pridružené ochorenia – cukrovka, vyšší tlak krvi, varixy a iné. Tým stúpa aj rizikovosť tehotenstva.
U každej tehotnej sa v tehotenstve realizujú skríningové testy na zisťovanie vrodených vývojových chýb a genetických ochorení. Pri týchto programoch sa zohľadňuje vek ženy a so stúpajúcim vekom stúpa výskyt vysokého rizika najmä Downovho syndrómu U tehotných nad 35 rokov sa zvažuje amniocentéza – odber plodovej vody.
Vekom sa šance znižujú
Druhým rizikom je znižovanie plodnosti. S vekom klesá počet folikulov a vajíčok. Vaječník má dve hlavné funkcie – tvorbu vajíčok a hormónov. Tvorbu vajíčok žena nepociťuje a útlm tejto funkcie alebo už netvorenie vajíčok žena nezbadá. Medzi ľuďmi prevláda názor, kým je menštruácia, žena môže otehotnieť.
Neplatí to však úplne. Po skončení reprodukčnej funkcie vaječník už nedotvára ďalšie vajíčka ale hormonálne funguje dobre, takže žena menštruuje. Žiadnou liečbou už nie je možné vrátiť proces naspäť a obnoviť tvorbu vajíčok. Otehotnenie v tomto štádiu je možné už iba darcovským programom – darcovstvom vajíčok alebo embryí.
Takisto úspešnosť techník asistovanej reprodukcie a IVF je závislá od veku ženy a vekom sa šanca na otehotnenie znižuje.
Aj úspešné tehotenstvo a zdravé dieťatko a všetky stresy a starosti s tým spojené sa určite ľahšie znášajú v nižšom veku.
V 50-tke už sa určite nebudete až tak plne venovať deťom a budete mať iné priority.
Na záver milé dámy – neodsúvajte tehotenstvo tak veľmi, aby ste neprešvihli ideálny čas.
Na Babywebe tiež nájdete:
Recept na počatie? Optimizmus
Prečo nám spermie ubúdajú?
Genetické poruchy vieme odhaliť
Ako určiť najplodnejšie obdobie?
Najplodnejšie obdobie je niekoľko dní po ovulácii, teda po uvoľnení zrelého vajíčka z vaječníka. Ovulácia nastáva priemerne štrnásť dní od začiatku menštruácie.Čas ovulácie sa vypočítava niekoľkými spôsobmi. V domácom prostredí je možné sledovať bazálnu teplotu (telesnú teplotu v pokoji), ktorá sa cyklicky mení počas menštruačného cyklu. Ak máte pravidelný cyklus, dá sa približne vypočítať deň ovulácie, keď odpočítate od prvého dňa krvácania dvanásť až šestnásť dní. Vzhľad pošvového hlienu sa mení, počas ovulácie je číry, redší a ťahá sa, počas neplodných dní je zakalený a hustý. V lekárni je možné kúpiť ovulačné testy, ktoré fungujú podobne ako tehotenský test, v domácich podmienkach predstavujú najpresnejšie možnosti odhadu. Ešte presnejšie sú lekárske vyšetrenia – folikulometria (ultrazvukové vyšetrenie vaječníkov so zrejúcimi vajíčkami) a vyšetrenie hladín hormónov.