Škôlka, škola...
September sa blížil a už aj Vám prišlo vyrozumenie, že Vaše dieťa prijali do škôlky, školy? Super, tešíte, tešili ste sa, však?
Ale ako to zvládnuť, prvé kroky, prvé plače, prví spolužiaci, prvé delenie sa o hračku, prvé stretnutie s pani učiteľkou, prvýkrát bez mami, bez ocka, prvé písmenká, prvý karneval, prvé....
Naša dcérka absolvovala od septembra prvýkrát škôlku. Prvýkrát sama bez mami, ocka, rodinných príslušníkov. Snáď to zvládne. Dcérka je dosť komunikatívna /po mame :))/, takže hádam škôlku "prežijeme" bez ujmy, teda dúfam.
Mala som obavy z cudzích detí, ktoré iné deti bijú, dúfam, že sa bude vedieť brániť /už ju obsýpali listami dáky chlapci, od tej doby mi začala plakávať, nechcela chodiť do škôlky :(((((/... Bála som sa prístupu pani učiteliek /zatiaľ je to super, aj keď začiatky bývajú ťažké, museli sme si zvyknúť na režim v škôlke, aj dcérka, aj my/ chorôb v škôlke /každý týždeň doma, čo už - realita chorôb v škôlke zaklopvala aj u nás/, úrazov, plaču /prvý týždeň nič, teraz začína s plačom vstávať, ale páči sa jej, len škoda, že maminka tam nemôže byť s ňou deliť sa s ňou o všetky problémy, starosti, radost.../, stále mám obavu, však len začíname...
Aj vy máte obavy? Sem s nimi, radi si ich prečítame, dole diskusia :) Ďakujem za názory, Andy.
Niečo na túto tému som našla aj na webe, ale nikdy to nebude také ako samotná prax, no uvidíme...:
Prípravy na nástup do škôlky – ako vybrať tú pravú
www.starostlivostodieta.sk/clanok-pripravy-na-nastup-do-skolky-ako-vybrat-tu-pravu.html
Hneď ako dieťa dovŕši tretí rok života, začíname uvažovať o jeho nástupe do škôlky. Začiatok dochádzky do škôlky je zlomovým bodom v živote každého z nás – preto je nutné sa naň pripraviť tak, aby všetko prebiehalo bez zbytočných komplikácií, stresov a slzičiek.
Možno si poviete – moje dieťa je zvyknuté na spoločnosť, chodím s ním medzi kamarátky s podobne starými aj staršími deťmi, chodili sme do materského centra – skrátka nástup do kolektívu detí nebude problém. Uvedomme si však jeden zásadný rozdiel medzi predchádzajúcimi „spoločenskými“ zážitkami dieťaťa a nástupom do škôlky. Doteraz ste s ním všade boli vy – teda mamička. Pokiaľ vám dieťa stráži babička, aj ona je osobou, na ktorú je dieťa zvyknuté a dôveruje jej. Prechod z rodinného prostredia do škôlky môže byť ľahko traumatizujúci a je preto dobré sa naň pripraviť.
O škôlke hovorme len a len pozitívnym tónom, tým spôsobíme, že sa dieťa do nej bude tešiť a prekoná obavy a neistoty, ktoré ešte ani nie je schopné presne definovať. Ak už máte škôlku vybratú, snažte sa čo najlepšie preskúmať a spoznať prostredie: učiteľky, jedlo, spôsob trávenia voľného času, predškolská príprava a pochopiteľne berte do úvahy aj referencie rodičov, ktorí tu už deti mali, alebo majú.
Väčšina škôlok robí aj dni otvorených dverí a niektoré dokonca poskytujú možnosť, aby sa sem deti ešte pred nástupom do škôlky prišli s mamičkou alebo oteckom pohrať a trošku spoznali prostredie – skrátka, aby pri skutočnom nástupe, neboli vydesené nielen z absencie mamičky, ale aj z celkom cudzieho prostredia.
Adaptácia na nové prostredie prebieha cca 6 týždňov – počas tejto doby si dieťa pomaly zvyká byť v kolektíve detí, na autoritu učiteľky a nové zvyky, ktoré dochádzka do škôlky prináša – učenie nových vecí, výtvarné činnosti, kolektívne hry. Pokúste sa najskôr dieťa dávať do škôlky len na dopoludnie a pomaly ho pripravovať na celodenný pobyt vo škôlke. Ak dosiahnete to, že sa dieťa bude tešiť na prvé „škôlkové“ spinkanie – máte vyhraté.
Na čo sa ešte pripraviť pred nástupom do škôlky? Mesačné poplatky sa pohybujú okolo 3,32 – 9,96 eur (100 - 300 Sk) za mesiac, v súkromných škôlkach od 33,20 do 265,55 eur (od 1000 do 8000 Sk). Pokiaľ máte záujem o škôlku cudzojazyčnú, pripravte sa na výdavok od 132,77 eur (4000 Sk) vyššie. K poplatku za škôlku budete ešte doplácať stravné, ktoré činí okolo 1,33 eur (40 Sk) na deň. Škôlku si môžete zvoliť podľa zamerania: existujú škôlky cirkevné, športové, už spomínané jazykové či waldorfské.
Najdôležitejším faktorom je však spokojnosť dieťaťa. Nenechajte sa však odradiť počiatočnými problémami – niektoré deti znášajú nástup do škôlky dobre iné horšie. Aj keď vám bude dieťa týždeň plakať, že do škôlky nechce, uvidíte, že si skoro zvykne – potrebuje len vašu podporu a pocit istoty, že po návrate zo škôlky budete spolu. A nakoniec sa mu zo škôlky nebude chcieť.
Nástup do materskej školy.
Pre tých z vás, ktorí v septembri povedú svoje dieťatko po prvý raz do materskej školy, ponúkame niekoľko tipov, ako ho na túto významnú udalosť v jeho živote pripraviť.
To, že dieťa začne chodiť do materskej školy je akýmsi prvým stupienkom do spoločnosti. Najmä pre deti, ktoré nemajú starších súrodencov, ani sa veľmi nestretávajú s inými deťmi. Po nástupe do kolektívu sa môžu objaviť problémy, ako na strane dieťaťa, tak aj rodičov.
Zmeny
Niektoré deti si v novom prostredí zvyknú ľahko, tešia sa a ráno v šatni vám ani nestihnú dať pusu a už utekajú za hračkami, kamarátmi ... Iné sa síce tešia, ale po prvých dňoch, keď zistia, že je to „navždy“, môžu začať škôlku odmietať a na prispôsobenie sa novej situácii potrebujú viac času.
Materská škola znamená pre dieťa častokrát niečo úplne iné, než pozná z rodiny: iný režim dňa, mnoho ďalších detí, s ktorými sa treba podeliť o hračky, akceptovanie cudzej osoby – pani učiteľky - ako aj osoby kľúčovej. Požiadavky nie sú hneď vyslyšané, niekedy nie sú splnené vôbec.
Čo môžete ako rodičia urobiť doma?
Skúšajte odlúčenie
Vaše dieťa by sa v tomto čase malo vedieť istý čas zaobísť bez matky a otca. Ak ho v rámci prípravy na škôlky na istý čas zveríte babičke, kamarátke, susede, umožňujete mu získať vedomie, že ho neopúšťate navždy, ale že sa vždy vrátite.
Odlúčenie však môže byť náročné aj pre vás samotných, zvyčajne je to ťažšie pre mamu, ktorá bola s dieťaťom doma na rodičovskej dovolenke. Tiež potrebujete mať dôveru, že všetko dobre dopadne a váš drobec bude aj bez vás spokojný. Avšak dlhé odlúčenie nie je na prospech veci, skôr zneisťuje – dieťa nemá predstavu o čase a keď mu poviete, že sa vrátite o 3 dni, nebude si isté, kedy to je a či teda ešte niekedy prídete naspäť.
Stretajte sa s rovesníkmi
Je dobré, pokiaľ dieťa prichádza do kontaktu s približne rovnako starými deťmi, mohlo si trénovať vychádzanie s nimi, schopnosť podeliť sa, prípadne spoločne sa hrať (spoločnej – kooperatívnej hre sa deti začínajú venovať okolo 3. roku).
Dobrým miestom sú materské centrá, detské ihriská alebo spoločenstvo vašich kamarátok s ich detičkami.
Deň otvorených dverí v MŠ
Hovorte s deťmi o škôlke - v reálnom duchu, že sú tam pani učiteľky a detičky, chodia na prechádzky, hrajú sa, učia sa nové veci. V rámci prechádzky s môžete ísť prejsť k areálu škôlky kam vaše dieťa plánujete umiestniť, obzrieť si dvor, a prípadne vidieť deti a panie učiteľky.
Ak vaša škôlka poriada deň otvorených dverí, určite to využite. My sme napr. na takom dopoludní boli, deti mali pripravené tvorivé dielničky, previedli nás škôlkou, deti sa zoznámili s prostredí a reálne videli, čo škôlka znamená.
Aj keď im z toho zrejme nebude úplne jasné, čo ich čaká – je to niečo, čo ich oboznámi s prostredím škôlky, vidia triedy, postieľky, stolíky v jedálni a vy im k tomu môžete rozprávať, čo tam deti robia.
Fyzická náročnosť
Deti po nástupe do MŠ bývajú viac unavené. Rýchlo vyčerpajú svoje zdroje energie, pretože deň v škôlke je pre nich spočiatku veľmi únavný. Niekedy môžu byť podráždené a reagovať inak, než ste boli doteraz zvyknutí.
Preto v prvých dňoch pobytu v škôlke neplánujte už žiadne väčšia aktivity, ako napr. nákupy, návštevy. Radšej sa s drobcom porozprávajte o jeho nových zážitkoch a doprajte mu oddych.
Nestrašiť
V niektorých rodinách sa pred vstupom do škôlky – keď sú deti vo svojich 3-4 rokoch prirodzene vzdorovité, objavia aj vety typu „veď počkaj, v škôlke ťa naučia“, „ keď nebudeš poslúchať, pôjdeš do škôlky“, „ v škôlke sa s tebou nikto maznať nebude a budeš musieť jesť, čo ti dajú“.
Áno, niekedy sme zúfalí a už nevieme ako v konkrétnej situácii ďalej, tak vypustíme aj podobnú perlu ... skúsme však mať na pamäti, že dieťa si uchová každú takúto poznámku vo svojej bystrej hlávke a môže sa nám to vrátiť ako bumerang.
Dieťa môže mať naozaj strach, čo sa to tam bude diať a môže si naše výroky spojiť s tým, že škôlka je vlastne za trest a je to niečo zlé.
Veľa zdaru pri príprave na túto významnú udalosť!
Nástup do školy dá dieťaťu zabrať /ale ja si myslím, že aj rodičom/
V lete sa škôlkari nevedeli dočkať, kedy konečne uzrú naozajstný šlabikár. No dnes, keď je už škola v plnom prúde, zrazu nie je všetko také ružové, ako si to predstavovali. Ako môžeme školopovinnému človiečikovi pomôcť prekonať jeho strasti?
Najťažšie bývajú podľa psychologičky práve nové začiatky: „Dá sa povedať, že na jednej strane existujú ťažkosti, ktoré nie sú sezónne a môžu sa u žiakov vyskytnúť kedykoľvek. Na druhej strane zasa nájdeme tie, ktoré mávajú deti práve v prvých mesiacoch školy. Kritické sú najmä ročníky, keď dochádza k veľkým zmenám, to znamená prvý ročník základnej školy, prechod na druhý stupeň, prvý ročník strednej školy či zmena kolektívu vo všeobecnosti,“ hovorí detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková.
Škola volá!
„Prváčikovia prichádzajú do školy rôznorodí, sú medzi nimi deti šesťročné, šesťapolročné, ba aj sedemročné, ak majú odklad školskej dochádzky. Moja skúsenosť však je, že ich najväčšie vzájomné rozdiely nie sú v rozumových schopnostiach, ale po sociálnej a emocionálnej stránke,“ tvrdí Mária Tóthová Šimčáková. „Raz sme mali medzi prvákmi chlapčeka, volal sa Miško. Keď nastúpil do školy, spočiatku v lavici nevydržal ani dve hodiny, potom sa rozplakal úporným, srdcervúcim plačom. Dokola opakoval to isté: ‚Nechcem tu byť! Nechcem byť bez mamy, je mi smutno.‘ Nakoniec preňho mama chodila už okolo jedenástej, inak by sa to nedalo zvládnuť.
Takto sme to ťahali takmer dva mesiace. Mama sedávala najprv na chodbe, potom na chvíľu odišla, ale museli sme Miškovi sľúbiť, že sa vráti. Napriek našej enormnej snahe sa toto - inak šikovné - dieťa nakoniec muselo vrátiť do materskej školy,“ rozpráva psychologička a dodáva: „Takáto možnosť tu vždy je, no pre žiaka i pre rodinu je veľmi traumatizujúca. Dieťa prvýkrát pocíti, že v niečom zlyhalo, že sa mu niečo nepodarilo. Rodičom preto vždy hovorievam, že dieťaťu treba dať šancu, aby mohlo mať v škole úspech - to však znamená, že na ňu musí byť dobre pripravené.“
U detičiek, ktoré prichádzajú do školy prvýkrát, býva podľa odborníčok často problémová aj logopedická oblasť. „Deti majú problémy s výslovnosťou - nemajú vyvodené písmená alebo hovoria nezrozumiteľne. Poznám rodičov, ktorí si povedia: Veď je ešte malé, časom z toho vyrastie! Dokonca si niektorí myslia, že je to chutné, ak ich synček trošku šušle,“ hovorí učiteľka na prvom stupni základnej školy Irena Andicsová. „Problém je v tom, že tak, ako deti rozprávajú, tak aj čítajú a neskôr aj píšu,“ upozorňuje.
Niektoré si zasa nevedia zvyknúť, že zrazu majú povinnosti, ktoré si musia splniť v danom čase, či sa im práve chce, alebo nie. Veď donedávna sa v škôlke mohli voľne pohybovať či nechať prácu „úhorom“ a dokončiť ju poobede. „Veľa prváčikov jednoducho prestane pracovať, keď sa im nechce. Pritom môže ísť o aktivitu, ktorá trvá päť minút a nie je to nič ťažké, čomu by nerozumeli. Len ju v tej chvíli nepokladajú za dôležitú,“ hovorí Irena Andicsová a v rámci tréningu radí rodičom viesť deti k dôslednosti aj doma: „Rodičia by mali trvať na tom a dozrieť, aby dieťa splnilo pokyn, ktorý dostane – napríklad uložiť si tašku. Aby vedelo, že keď sa od neho čosi vyžaduje, je to záväzné.“ Problém s motiváciou je bežný aj podľa psychologičky: „Sú deti, ktoré vám povedia, že nejakú aktivitu robili včera, takže dnes už určite nebudú. Raz sa ma jedno dievčatko celkom vážne opýtalo: Už sem chodím dva týždne – koľko ešte musím?“ hovorí s úsmevom Mária Tóthová Šimčáková.
Ďalším častým problémom je samostatnosť: dieťa v prvej triede by malo vedieť, že zošity, učebnice a pomôcky sú jeho a patria na lavicu alebo do tašky. ,,Rodičia by mohli zodpovednosti pomôcť tým, že nebudú prvákovi baliť školskú tašku namiesto neho, ale spolu s ním. Tak, aby si dieťa uvedomovalo, že sú to jeho veci, za ktoré je zodpovedné, a aby vedelo, čo kde v taške má,“ radí psychologička.
V prípade problému
Prvá trieda je z hľadiska výkonov, ktoré musí žiačik podávať, veľmi záťažová na jeho psychiku. „Povedala by som, že prvý rok, alebo aspoň prvý polrok v škole treba ponechať na adaptáciu. Pre dieťa ide o veľký zlom, hoci to na prvý pohľad nemusí byť vidieť. Aj dieťa, ktoré doma nevyplakáva, vkladá množstvo energie do toho, aby sa naučilo rešpektovať nových ľudí, nový kolektív. Každé ráno musí vstať a ísť do školy - už neplatí, že mamička je doma, a keď nechcem, nikam nepôjdem. Je to denná rutina, ktorá sa musí dodržiavať a dieťa si na ňu musí zvyknúť,“ vysvetľuje Irena Andicsová. „Spočiatku deti poobede doslova zaspávajú, také sú zo školy unavené, pritom majú odľahčený režim. Rodičia by preto mali byť maximálne trpezliví a nevyžadovať od nich nadľudské výkony.
Ak máme pocit, že náš prváčik má nejaké trápenie, najľahšie z neho vydolujeme to, čo potrebujeme vedieť, pri hre či pri spoločnom programe. Prinajlepšom zistíme, že jeho srdcabôľ tkvie v tom, že nesedí v lavici s kamarátom zo škôlky. „Deti spočiatku tieto veci riešia veľmi intenzívne. Väčšinou si však vystačia s jednoduchým, logickým vysvetlením od rodiča a so situáciou sa dokážu rýchlo vyrovnať: Možno druhé dieťa nosí okuliare, preto musí sedieť vpredu a tí vyšší musia ísť do zadných lavíc. Určite to nie je preto, že by pani učiteľka chcela rozdeľovať priateľstvá!“ hovorí Irena Andicsová. Presvedčiť dieťa, že na pani učiteľku sa môže vždy obrátiť, odporúča rodičom aj psychologička: „Dieťa sa musí pri pani učiteľke cítiť dobre a mať k nej dôveru. Rodičia by mali tento dobrý vzťah podporiť.“
Ak je však školáčik doma plačlivý, unavený, je to naozaj tým, že celodenný tlak v škole sa prenáša aj do jeho nálad. „Keď je dieťa uslzené alebo nebodaj už funguje psychosomatika - bolí ho bruško, je mu zle, keď má ísť do školy - je to signál, že stres nezvláda a treba niekde ubrať. Ak sme ho dali do školy, ktorá je prehnane zaťažujúca, asi sme neurobili dobre, lebo na ňu dieťa nie je dobre pripravené. A škola predsa nie je iba o učení, ale aj o rozvíjaní jeho osobnosti.“
Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/5030801/nastup-do-skoly-da-dietatu-zabrat.html#ixzz1McENGaD6
Téma: Odkladať či neodkladať nástup do školy?
www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1031&Itemid=51
Nové: • Ako zistiť, či je dieťa zrelé do školy? (6.9.) • Ani nadaní nemajú vždy na ružiach ustlané (5.9.) • Čo na odklad hovoria zákony? (4.9.)
3. septembra /minulého roku/ vykročilo do školy trištvrte milióna slovenských základo- a stredoškolákov. Zhuba 52 tisíc šlo do školy vôbec poprvýkrát. A niekoľko tisíc detí ostalo vo „veľkáčskych“ triedach materských škôlok, hoci podľa dátumu narodenia mali tiež mašírovať s aktovkou.
Na ich obrovské šťastie sa už minuli staré „zlaté“ socialistické časy, keď sa podobné výnimky udeľovali len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Každý, kto k 31. augustu daného roka dovŕšil 6 rokov, musel povinne nastúpiť do prvej triedy ZŠ. Odložiť školskú dochádzku mohli zvyčajne len tí, ktorým „zle vychádzali roky“, teda narodili sa medzi 1. septembrom a 31. decembrom.
Našťastie aj slovenské školy pochopili, že vývoj každého dieťaťa prebieha individuálne. Inými slovami – nie každé šesťročné dieťa je zrelé na nástup do školy, kde musí denne 4 až 5 x 45 minút vydržať ticho sedieť, nevyrušovať, nikoho neohrozovať a kde sa od neho vyžaduje cieľavedomá sústredená pozornosť.
Šťastie majú tí rodičia, ktorých deti v čase dovŕšenia 6 rokov sú aj rozumovo, náladovo a citovo vyspelé na to, aby mohli začať chodiť do školy. Je samozrejme lepšie, keď im to potvrdí viac zdrojov, teda aj príbuzenstvo, vychovávateľky v materských škôlkach, prípadne psychológ.
Tie „ostatné“ deti by si na prvú triedu ZŠ mali ešte počkať. Ani rozumová vyspelosť či dokonca nadpriemernosť ešte sama osebe nezaručuje pripravenosť na pravidelnú školskú dochádzku. Niektorým rodičom sa to však vysvetľuje dosť ťažko – fakt, že ich dieťa ešte v šiestich rokoch nie je zrelé na školu, považujú za osobné zlyhanie.
Rodičovská starostlivosť sa môže prejavovať viacerými škodlivými spôsobmi – niektorí prehnane starostliví mávajú už niekoľko mesiacov pred začiatkom školského roka nočné mory a žiadajú odklad dochádzky aj v prípadoch, keď je ich dieťa rozumovo aj emocionálne dostatočne pripravené na školu. Ďalší zbytočne strávený rok v škôlke však zdravému vývoju dieťaťa viac ublíži ako pomôže.
Na opačnom póle stoja nekritickí ockovia a mamičky, ktorí sú presvedčení, že ich malý Einstein mal do školy nastúpiť už v čase, keď dovŕšil 4 roky. Slovenský školský systém samozrejme umožňuje aj možnosť predčasného nástupu do základnej školy, ktorú môžu využiť „deti s predčasne rozvinutými školskými schopnosťami“, ale iba na odporúčanie pedagogicko-psychologickej poradne.
Sú tu aj iné nepriaznivé okolnosti. Rodičia sa už síce nemusia boriť so socialistickou snahou o nevyčnievanie (ktorýmkoľvek smerom), pre mnohé školy je však počet, resp. dostatok prváčikov otázkou prežitia.
Pôrodnosť od 80-tych rokov rapídne klesla, je logické, že sa musí primerane znížiť aj počet škôl. Niektoré školy budú teda presviedčať rodičov, aby si to s odkladom pre svoje 6-ročné ratolesti rozmysleli, ak chcú, aby nasledujúci rok nemuselo nastúpiť na ZŠ vzdialenú o niekoľko kilometrov ďalej. V časoch normatívov na žiaka však o prvákov bojujú aj školy, ktorým zatvorenie bezprostredne nehrozí.
Hravé cvičenia pre prváčikov
Irena Andicsová radí, akými aktivitami môžeme prváči-kov osviežiť pri učení:
„Pri dychových cvičeniach si deti odpočinú od náročného písania a čítania, pričom ide zároveň o jednoduchý logopedický tréning, ktorý pomáha správnemu vyslovovaniu hlások. Mimoriadne zábavný je napríklad stolný futbal s papierovou guľôčkou, ktorú posúvame fúkaním cez slamku. Rovnako dobré je i fúkanie papiera na stole, nafukovanie balónikov či zahmlievanie zrkadielka nosom. Ak robí deťom problémy jemná motorika, prospešné je veľa pracovať s plastelínou, miesiť cesto, vyrábať guľôčky krčením papiera či dať deťom čokoľvek vystrihnúť.
Vyrobiť si malého polyhistora?
„Každý, kto má dieťa, má určité predstavy o tom, čo všetko dokáže. Sama som mamou a viem, že nie vždy vieme byť realisti. Hlavne rodičia detí, ktoré sú odmalička šikovné, majú obrovské ašpirácie, čo všetko by mali dosiahnuť,“ upozorňuje Mária Tóthová Šimčáková. Samozrejme, veľmi záleží na tom, aké je naše dieťa – či už i v predškolskom období chodilo na šport, či hudobnú výchovu, alebo sa učilo cudzí jazyk.
„Ak to dieťa má vo svojom režime, prečo by nemalo pokračovať aj v škole. No ak sa rozhodneme s nástupom do školy mu nadeliť ďalšie nové záťaže a zapísať ho na šesť krúžkov, zrejme to nie je najlepšia cesta. Ak prváčika chceme dať na krúžok, som za to, aby to bol šport,“ radí psychologička a dodáva, že dôležité je aj to, aby i doma prebiehala komunikácia o škole s nadhľadom a vo veľmi pokojnej atmosfére. Stačí zopár povzbudivých viet, ako napríklad: Je tam fajn, páči sa ti pani učiteľka? To je perfektné, že už chodíš do školy! Poď, spravíme si nejaké úlohy.
Dúfam, že Vám to pomohlo. Zapojte sa v diskusii dole, pokecáme :)
Škôlkari na výlete
-
- foto: isifa
Ísť niekam na výlet zo škôlky mimo záhrady a priľahlých cestičiek je pre deti vždy veľkou zmenou. Nadšenie, radosť a očakávanie nemajú konca: pre rodičov je to tiež pozitívna správa, že sa „ich“ škôlka snaží urobiť deťom zaujímavý program navyše, napriek tomu, že to „nemusí“, o to viac, ak je to škôlka štátna...
„S“ či „bez“?
Problém však nastáva v jednom malinkom detaile: čo s bezpečnosťou detí v autobuse? Majú mať pásy alebo nie? Je to dôležité alebo sa stačí spoliehať na to, že sa hádam nič nestane? V aute všetky deti zo zákona musia mať autosedačku či podsedák a musia byť počas jazdy zapnuté.
Tento problém riešila a nedoriešila ani pred, ani „ex post“ jedna z mojich kamarátok v bežnej štátnej škôlke. Tiež bola najprv „happy“, že deti idú na výlet do druhého mesta a ešte k tomu na detské divadelné predstavenie. Keďže je však stvora prezieravá a zodpovedná, prvé, čo sa pýtala na mlčiacom rodičovskom združení, zvolanom práve k výletu, bolo: Budú mať deti autobus s bezpečnostnými pásmi? Na počudovanie, nebolo to pre ostatných, ani pre riaditeľku škôlky, podstatné... Jediné, čo z toho vzniklo, bola strata priateľstva s pani riaditeľkou, ktorej ani rozumné argumenty nepomohli k zmene presvedčenia, že jej prvej by na bezpečnosti detí záležať malo...
Ako to naozaj je
Podľa majiteľov autobusovej prepravy neexistuje právny predpis, ktorý by „de iure“ určoval, že deti sa musia prepravovať len s bezpečnostnými pásmi v autobuse – čo je dosť veľký paradox v porovnaní s tým, ako prísne sa postihuje vozenie detí bez pásu v aute. Aký je teda rozdiel medzi autom, kde ho vezú rodičia a autobusom, kde ho vezie „ujo autobusár“? Nejdú vari rovnakú cestu, nepodstupujú rovnaké riziko, že sa môže čosi stať?
Veľmi veľa autobusov je zo ešte starých čias, kedy bezpečnostné pásy nikoho netrápili. Dnes jazdia ďalej a tiež vozia deti: pretože do ich sedačiek nie je možné namontovať bezpečnostné pásy. Tieto autobusy však napríklad p. Koyš, prepravca MK Bus z Bratislavy, odporúča používať len na krátke vzdialenosti v rámci mesta. Ako sám hovorí, je to porovnateľné časom aj možnosťami prepravou v MHD, kde dokonca sa deťom nemusí pre plný stav ujsť ani miesto na sedenie.– i keď samozrejme sú aj novšie typy, ktoré pásy majú.
Na otázku, aký autobus by odporučili v prípade prepravy škôlkarov a mladších detí, však jednoznačne náhodne opýtaní prepravcovia odpovedali: s pásmi. Aj tu je však rozdiel, nové autobusy majú už aj trojbodové pásy, kde je možné si priniesť pre dieťa podsedák, alebo dvojbodové, kde stačí dieťa prepásať cez pás. V cene za autobus pásy navyše – také dôležité pre bezpečnosť detí – nezohrávajú žiadnu rolu, takže vyhovárať sa na „drahší pásový“ autobus neobstojí.
Treba si dať aj pozor na „sáčkovanie“ detí do autobusu bez ohľadu na to, koľko má autobus v skutočnosti miest: čiže žiadne sedenie troch detí na dvojsedačke nie je prípustné ani v autobuse!
Čo teda urobiť?
Trvať ako rodičia na tom, že ak deti majú isť na väčšiu vzdialenosť autobusom, hľadať a objednať taký, ktorý má bezpečnostné pásy. Aj keď aj dopravcovia tvrdia, že mnohým rodičom aj vedeniu škôlok je to jedno a o pásy sa ani nezaujímajú, zdravie a život našich detí stoja za to: aby sme na jeden výlet zo škôlky nespomínali náhodou trpko. Náhoda vie byť blbec.